Podľa údajov platformy Climate Watch je Francúzsko v rámci 27-člennej Európskej únie na spodnej hranici rebríčka produkcie emisií skleníkových plynov – podľa štatistiky ich v roku 2020 vyprodukovalo približne 4,7 tony na obyvateľa.
Čiastočne je to aj vďaka „flotile“ 57 jadrových reaktorov postavených v 70. rokoch minulého storočia, z ktorých niektoré si však v posledných rokoch vyžadovali dlhé a nákladné opravy.
Ministerka Pannierová-Runacherová však podľa agentúry AFP v novinovom rozhovore upozornila, že táto „historická jadrová flotila nevydrží večne“.
Pripomenula, že Francúzsko sa snaží znížiť podiel fosílnych palív na spotrebe energie z viac ako 60 percent v súčasnosti na 40 percent v roku 2035, čo by si od roku 2026 vyžadovalo „ďalšiu výstavbu ekvivalentnú 13 gigawattom“ energie, čo podľa nej zodpovedá „výkonu ôsmich reaktorov EPR“.
Pannierová-Runacherová navrhla, že výstavba ešte viac ako 14 jadrových reaktorov by mohla byť predmetom rokovaní so zákonodarcami, keď sa zákon o energetike dostane do parlamentu.
Agentúra AFP pripomenula, že nová generácia reaktorov typu EPR mala „ťažký štart“ do života: jeden bol – ako vôbec prvý svojho druhu v Európe – spustený do prevádzky vo Fínsku a dva v Číne, pričom všetky sprevádzali obrovské meškania pri výstavbe a prekročenie nákladov, čo postihlo aj projekty v Británii a Francúzsku.
Prvý EPR vo Francúzsku, v meste Flamanville v Normandii, sa má spustiť na testovanie v polovici roku 2024 – 17 rokov po začatí výstavby. Náklady na ňu dosiahli 12,7 miliardy eur, čo je približne štvornásobok pôvodného rozpočtu 3,3 miliardy eur.
Zdroj feed teraz.sk
