Opozičné strany – krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) a krajne pravicové Národné združenie (RN) – medzičasom oznámili, že predložia návrhy na vyslovenie nedôvery vláde.
Lecornu vlani prisľúbil, že sa pokúsi dosiahnuť, aby vládou predložený úsporný rozpočet na rok 2026 schválil parlament, a že ho nebude pretláčať za pomoci ústavného ustanovenia. Chcel sa takto vyhnúť osudu svojich dvoch predchodcov, ktorí boli odvolaní kvôli rokovaniam o rozpočte, pripomenul Le Monde.
Na tlačovej konferencii po zasadnutí vlády v pondelok Lecornu vysvetľoval, že pre využitie článku 49.3, ktorým bude zákon schválený bez hlasovania v parlamente, sa napokon rozhodol „s určitým stupňom ľútosti a trochou horkosti.“
Lecornu pripomenul, že vláda bola v decembri 2025 úspešná pri schaľovaní rozpočtu pre sociálne zabezpečenie, ale pokiaľ ide o schválenie štátneho rozpočtu, „všetci tiež dospievajú k záveru, že smerujeme do slepej uličky.“ Vyslovil však očakávanie, že využitím kontroverzného nástoja v podobe ústavného článku 49.3 „prestaneme robiť divadlo pred celým svetom“.
Prezident Emmanuel Macron rozpočet ocenil, lebo „zaručuje stabilitu“ a „umožňuje krajine posunúť sa vpred“. Macron zdôraznil, že rozpočet „vyžadoval kompromisy a ústupky od všetkých“.
Lecornu prisľúbil, že nový rozpočet udrží verejný deficit na úrovni piatich percent.
Líderka RN Marine Le Penová kritizovala Lecornuovo „nezodpovedné oznámenie“ a vyzvala na „prísne potrestanie politikov, ktorí sa rozhodli zničiť našu krajinu, aby si zachránili svoje miesta“. Dodala, že RN podá návrh na hlasovanie o nedôvere.
Tajomníčka strany Ekológovia (LE) Marine Tondelierová v rozhovore pre rozhlasovú stanicu LCI uviedla, že Zelení „nemajú dôvod nekritizovať vládu, pretože tento rozpočet je zlý pre francúzsky ľud“. „Ďalší dôkaz toho, že sľuby Macronových podporovateľov sú záväzné len pre tých, ktorí im veria,“ dodala v súvislosti s použitím článku 49.3.
Lecornu sa snažil vo výdavkovej časti návrhu rozpočtu urobiť ústupky, aby vyšiel v ústrety požiadavkám socialistov (PS) – kľúčovej skupiny poslancov v parlamente – a prežil vďaka nim i prípadné hlasovanie o svojom odvolaní.
Francúzsko – druhá najväčšia ekonomika eurozóny – sa utápa v politickej kríze, odkedy Macron v roku 2024 vyhlásil predčasné voľby, v ktorých následne prišiel parlamentnú väčšinu.
Zdroj feed teraz.sk
