Senonová pracovala v meste Limoges a do rodnej dediny sa vracala 10. júna 1944, keď jednotky SS nacistického Nemecka vtrhli do Oradour-sur-Glane. Zabili 642 obyvateľov, vrátane celej jej rodiny.
„To, čo som potom videla, sa ťažko opisuje. Nezostala tam jediná živá duša,“ dodala. Väčšina obetí boli ženy a deti. Sama unikla len vďaka náhode.
Po porážke nacistického Nemecka a oslobodení Francúzska sa Senonová pridala k odborovému zväzu CGT a vstúpila do komunistickej strany. V odborovom hnutí, ktoré ovládali muži, sa vypracovala až na čelo jednej zo sekcií CGT v Paríži. Angažovala sa tiež v združeniach rodín obetí nacizmu.
Senonová sa označovala za „večnú rebelku“ a počas svojho života sa nikdy nevzdala boja za práva žien. „Keď som začala pracovať, … ženy ešte museli žiadať svojho šéfa o povolenie na sobáš! Mizogýnia a každodenný sexizmus boli všade, aj v odboroch,“ vysvetlila Senonová.
„Je dôležité pripomínať mladým ľuďom, aby nekompromitovali svoje hodnoty a zostali optimistickí za každých okolností,“ povedala. „Lebo aj keď je svet, s ktorým sa stretávame, znepokojujúci, život mi ukázal, že nikdy nie je čas na zúfalstvo,“ dodala Senonová.
Zdroj feed teraz.sk
