Stala sa symbolom povojnovej revolty mládeže a odvahy slobodne písa? o vz?ahoch a láske. Preslávli ju najmä romány ?arovné oblaky a Zrkadlo.
Francoise Delphine Quoirezová, ako znie jej pôvodné meno, sa narodila do bohatej rodiny 21. júna 1935 v obci Cajarc na juhozápade Francúzska. Pseudonym Saganová si vybrala pod?a postavy z knihy Marcela Prousta „H?adanie strateného ?asu“. Rada si užívala život a rozhadzovala peniaze. Milovala hazard a rýchle autá. „Budem ži? zle, ke? nebudem písa?, a budem písa? zle, ke? nebudem ži?,“ hovorila „Coco Chanel“ francúzskej literatúry.
Jej hlavnou a jedinou témou boli ?udské city a emócie. Všetky Saganovej knihy sú o láske, zvy?ajne prináša na scénu milostné trojuholníky. Jej ženské postavy si rady vyberajú starších milencov a hrdinovia trpia osamelos?ou. Vo Francúzsku sa predalo 30 miliónov jej kníh, ktoré boli preložené do 15 jazykov.
Dcéra priemyselníka, roztržitá študentka prípravného kurzu na vysokú školu, na jar 1954 vložila vydavate?ovi René Julliardovi do poštovej schránky rukopis románu o študentke, ktorá premyslene zni?í vz?ah dvoch ?udí, ktorý by pre ?u a aj jej otca mohol znamena? š?astie. Napísala ho za 32 dní v kaviar?ach na parížskom bulvári Saint-Michel. O nieko?ko mesiacov neskôr dielo vtrhlo do literárneho sveta. Knihu s názvom „Dobrý de?, smútok“ vydali v náklade 3000 výtla?kov, o rok neskôr sa z nej predalo už 850.000 kusov.
„Autentické, úplne pravdivé, prirodzený talent, rovnako poéma ako román, nijaký falošný tón,“ nešetrili pochvalami kritici. Ozývali sa však aj odsudzujúce hlasy. Napriek tomu prvý román vyniesol Saganovej cenu kritiky. Slovenskí ?itatelia si ho mohli po prvý raz pre?íta? už v roku 1958. Z jej ?alšej tvorby do sloven?iny preložili napríklad životopisný román „Sarah Bernhardtová“, v roku 2006 vyšla kniha, ktorá nesie názov jej dvoch románov: „Trochu slnka v studenej vode“ a „Zázra?né oblaky“.
Mondénne a umelecké prostredie, milostné vz?ahy, duchovné dezilúzie ?asti povojnovej generácie neveriacej v ni?, opustenos? alebo nepochopenie medzi mužom a ženou boli témami i jej ?alších románov a poviedok („Máte radi Brahmsa?“, „Hodvábne o?i“, „Zrkadlo“) a divadelných hier („Zámok vo Švédsku“, „Niekedy aj husle“).
V roku 2019 vyšiel Saganovej vo Francúzsku nový, dovtedy nevydaný a nedokon?ený román s názvom „Temné zákutia srdca“. Stalo sa tak 65 rokov po jej slávnom debute a 15 rokov po jej smrti. Fotokópiu rukopisu objavil jej syn Denis Westhoff.
Saganová bola dvakrát vydatá. Jej prvým manželom bol o 20 rokov starší Guy Schoeller. Zosobášili sa v roku 1958, rozviedli o dva roky neskôr. Druhýkrát sa vydala v roku 1962 za Ameri?ana Boba Westhoffa. Zväzok vydržal približne rok, rozviedli sa v roku 1963. Zo vz?ahu sa narodil jej jediný syn Denis.
Saganová sa stala prototypom rebelky, ktorú ovplyvnili jazz a existencializmus. Písala, aby sa uživila, zomrela takmer chudobná. ?elila súdnym procesom, poslednému ešte dva roky pred smr?ou, ke? dostala podmiene?ný trest za da?ové úniky.
Francoise Saganová zomrela 24. septembra 2004 vo veku 69 rokov vo francúzskej obci Équemauville. Pozostatky na základe jej priania spopolnili. Pochovali ju v rodnom Cajarcu do hrobky s bývalým manželom Robertom Westhoffom a niekdajšou milenkou Peggy Rocheovou. Na pohrebe sa zišla svetová umelecká elita.
„Bola vodcovskou postavou svojej generácie a pomohla zlepši? postavenie žien vo Francúzsku. S jej odchodom stráca Francúzsko jednu z najlepších a najcitlivejších spisovateliek. S citom a bystros?ou odha?ovala ducha a vášne ?udského srdca,“ vyhlásil po jej úmrtí vtedajší francúzsky prezident Jacques Chirac.
V roku 2008 sa búrlivý život francúzskej spisovate?ky stal námetom filmu „Nehanebné lásky Francoise Saganovej“ v hlavnej úlohe so Sylvie Testudovou. Pod?a jej literárnych diel vzniklo tiež viacero filmových adaptácií. Sama režírovala jeden film („Les Fougeres bleues“ z roku 1977) a v nieko?kých si aj zahrala.
Zdroj feed teraz.sk
