Film sa podobne ako román odohráva v psychiatrickej liečebni a je rovnako presvedčivou metaforou súboja jednotlivca so systémom potláčajúcim dôstojnosť a akýkoľvek prejav individuality. Román vyšiel v roku 1979 prvýkrát aj v slovenčine pod názvom Bol som dlho preč a v tom istom roku tiež v českom preklade pod titulom Vyhoďme ho z kola ven.
„Pre mňa nebol tento román len literatúrou, ale skutočným životom, ktorý som prežil v Československu od môjho narodenia v roku 1932 až do roku 1968. Komunistická strana bola mojou vrchnou sestrou Ratchedovou, ktorá mi hovorila, čo môžem a nemôžem robiť, čo môžem alebo nesmiem povedať, kam môžem a nemôžem ísť, dokonca aj kým som a kým nie som,“ uviedol Forman, ktorý z totalitného Československa do Spojených štátov amerických (USA) emigroval v roku 1968 po invázii vojsk Varšavskej zmluvy.
Do USA prišiel ako filmový tvorca, ktorého snímky Lásky jedné plavovlásky (1965) a Hoří, má panenko (1967) boli nominované na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Ešte pred emigráciou sa na americkej ambasáde v Prahe stretol s americkým hercom Kirkom Douglasom, ktorý vlastnil práva na divadelné a filmové spracovania Preletu nad kukučím hniezdom. Ten Formanovi ponúkol, aby nakrútil filmovú verziu románu. Po návrate do Ameriky mu poslal román do Československa, ale kniha sa z politických dôvodov k Formanovi v jeho rodnej vlasti nedostala.
Román si Forman s nadšením prečítal až v USA, v období, keď mal za sebou prvý v Amerike nakrútený film Taking Off (1971), ktorý však nezaznamenal taký úspech ako očakával. Zakrátko však prišla opätovná ponuka nakrútiť Prelet nad kukučím hniezdom, tentoraz nie od Kirka Douglasa, ale od jeho syna Michaela Douglasa. Ten v marci 1973 oznámil, že Prelet nad kukučím hniezdom bude prvý projekt novej filmovej spoločnosti Fantasy Records. O dva roky neskôr sa začalo nakrúcať a po troch mesiacoch práce sa 19. novembra 1975 uskutočnila premiéra filmu.
Od nakrúcania Formana neodradil ani na pomery Hollywoodu malý, iba dvojmiliónový rozpočet, a ani fakt, že podľa dovtedajších filmových štatistík už existovalo viac ako 70 filmov o duševne chorých, z ktorých sa drvivá väčšina skončila ako prepadák. Scenár napísali Lawrence Hauben a Bo Goldman, ktorí spoločne s Formanom za ústrednú postavu filmu zvolili na rozdiel od románu nie indiánskeho náčelníka Bromdena, ale drobného kriminálnika a na spoločenských konvenciách nezávislého McMurphyho, ktorý dal prednosť psychiatrickej liečebni pred väzením. Vo filme ho neopakovateľne stvárnil Jack Nicholson. Bromdena zasa ako herec debutujúci reálny pôvodný obyvateľ Ameriky s takmer dvojmetrovou výškou Will Sampson.
Despotickú vrchnú sestru Ratchedovú reprezentujúcu moc v liečebni, proti ktorej praktikám sa rázne, ale aj s dôvtipom postavil McMurphy, tiež sugestívne zahrala Louise Fletcherová. Jedného z pacientov ústavu bravúrne stvárnil Danny De Vito.
Snímka s tragickým koncom, ale s odkazom, že má zmysel postaviť sa tým, ktorí z pozície moci potláčajú ľudskú dôstojnosť, zaznamenala veľký úspech. Film ocenili rekordnými piatimi Oscarmi, čím sa stal v poradí druhou snímkou, ktorá získala sošky vo všetkých hlavných kategóriách – najlepší film, herec a herečka v hlavnej úlohe, najlepšia réžia a scenár. Prvou bola romantická komédia Stalo sa jednej noci z roku 1934 a po Formanovom prelete zopakoval rovnaký úspech až film Mlčanie jahniat z roku 1991.
Zdroj feed teraz.sk
