Film sa podobne ako román odohráva v psychiatrickej lie?ebni a je rovnako presved?ivou metaforou súboja jednotlivca so systémom potlá?ajúcim dôstojnos? a akýko?vek prejav individuality. Román vyšiel v roku 1979 prvýkrát aj v sloven?ine pod názvom Bol som dlho pre? a v tom istom roku tiež v ?eskom preklade pod titulom Vyho?me ho z kola ven.
„Pre m?a nebol tento román len literatúrou, ale skuto?ným životom, ktorý som prežil v ?eskoslovensku od môjho narodenia v roku 1932 až do roku 1968. Komunistická strana bola mojou vrchnou sestrou Ratchedovou, ktorá mi hovorila, ?o môžem a nemôžem robi?, ?o môžem alebo nesmiem poveda?, kam môžem a nemôžem ís?, dokonca aj kým som a kým nie som,“ uviedol Forman, ktorý z totalitného ?eskoslovenska do Spojených štátov amerických (USA) emigroval v roku 1968 po invázii vojsk Varšavskej zmluvy.
Do USA prišiel ako filmový tvorca, ktorého snímky Lásky jedné plavovlásky (1965) a Ho?í, má panenko (1967) boli nominované na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazy?ný film. Ešte pred emigráciou sa na americkej ambasáde v Prahe stretol s americkým hercom Kirkom Douglasom, ktorý vlastnil práva na divadelné a filmové spracovania Preletu nad kuku?ím hniezdom. Ten Formanovi ponúkol, aby nakrútil filmovú verziu románu. Po návrate do Ameriky mu poslal román do ?eskoslovenska, ale kniha sa z politických dôvodov k Formanovi v jeho rodnej vlasti nedostala.
Román si Forman s nadšením pre?ítal až v USA, v období, ke? mal za sebou prvý v Amerike nakrútený film Taking Off (1971), ktorý však nezaznamenal taký úspech ako o?akával. Zakrátko však prišla opätovná ponuka nakrúti? Prelet nad kuku?ím hniezdom, tentoraz nie od Kirka Douglasa, ale od jeho syna Michaela Douglasa. Ten v marci 1973 oznámil, že Prelet nad kuku?ím hniezdom bude prvý projekt novej filmovej spolo?nosti Fantasy Records. O dva roky neskôr sa za?alo nakrúca? a po troch mesiacoch práce sa 19. novembra 1975 uskuto?nila premiéra filmu.
Od nakrúcania Formana neodradil ani na pomery Hollywoodu malý, iba dvojmiliónový rozpo?et, a ani fakt, že pod?a dovtedajších filmových štatistík už existovalo viac ako 70 filmov o duševne chorých, z ktorých sa drvivá vä?šina skon?ila ako prepadák. Scenár napísali Lawrence Hauben a Bo Goldman, ktorí spolo?ne s Formanom za ústrednú postavu filmu zvolili na rozdiel od románu nie indiánskeho ná?elníka Bromdena, ale drobného kriminálnika a na spolo?enských konvenciách nezávislého McMurphyho, ktorý dal prednos? psychiatrickej lie?ebni pred väzením. Vo filme ho neopakovate?ne stvárnil Jack Nicholson. Bromdena zasa ako herec debutujúci reálny pôvodný obyvate? Ameriky s takmer dvojmetrovou výškou Will Sampson.
Despotickú vrchnú sestru Ratchedovú reprezentujúcu moc v lie?ebni, proti ktorej praktikám sa rázne, ale aj s dôvtipom postavil McMurphy, tiež sugestívne zahrala Louise Fletcherová. Jedného z pacientov ústavu bravúrne stvárnil Danny De Vito.
Snímka s tragickým koncom, ale s odkazom, že má zmysel postavi? sa tým, ktorí z pozície moci potlá?ajú ?udskú dôstojnos?, zaznamenala ve?ký úspech. Film ocenili rekordnými piatimi Oscarmi, ?ím sa stal v poradí druhou snímkou, ktorá získala sošky vo všetkých hlavných kategóriách – najlepší film, herec a here?ka v hlavnej úlohe, najlepšia réžia a scenár. Prvou bola romantická komédia Stalo sa jednej noci z roku 1934 a po Formanovom prelete zopakoval rovnaký úspech až film Ml?anie jahniat z roku 1991.
Zdroj feed teraz.sk
