V porovnaní s rokmi 2024 a 2025 bude tento rok podľa neho iný najmä v štruktúre zdrojov. Klasických eurofondových výziev z Programu Slovensko bude menej. Neznamená to však menej peňazí. „Vidíme výrazný posun k iným zdrojom financovania. Pribúdajú rôzne kaskádové granty a schémy z európskych iniciatív, ktoré sú často dostupnejšie a menej administratívne náročné než klasické eurofondy,“ priblížil Zelinka. Štartuje tiež nové programové obdobie v rámci Nórskych fondov a očakáva sa viac podpory pre farmárov a poľnohospodárov.
Zároveň platí, že záujem firiem o granty nie je rovnomerný. Kým niektoré výzvy sa dokážu podľa odborníka vyčerpať už v prvých dňoch, pri iných chýbajú kvalitné projekty. Potom sú aj výzvy, kde je veľký záujem a zároveň vysoká suma na prerozdelenie, typickým príkladom je Zelená podnikom.
„Ak má firma projekt s pridanou hodnotou, napríklad inovuje, vyvíja nový produkt alebo službu, rieši energetickú efektívnosť či obnoviteľné zdroje, má šancu získať financovanie,“ zdôraznil Zelinka. Naopak, projekty zamerané na nákup bežného vybavenia bez inovačného presahu budú mať čoraz menšiu šancu. „Kúpa stroja alebo techniky len preto, že ju firma potrebuje, už väčšinou nestačí. Pretože podpora smeruje k technologickým, environmentálnym alebo spoločenským prínosom,“ doplnil odborník.
Rok 2026 bude podľa neho o schopnosti zorientovať sa v širokej ponuke zdrojov, vybrať správnu výzvu a pripraviť projekt, ktorý dáva zmysel. Preto firmy, ktoré začnú riešiť financovanie včas a strategicky, budú mať zásadnú výhodu. Naopak tie, ktoré budú čakať na „istotu“ riskujú, že im príležitosti utečú.
Zdroj feed teraz.sk
