Odborníci tvrdia, že flotila tankerov s nepreh?adným vlastníctvom alebo bez riadneho poistenia umožnila Krem?u pokra?ova? vo vývoze ropy napriek embargu Západu a obmedzeniu cien pri celosvetovom predaji.
„Pod?a nášho hodnotenia, najmä v minulom roku, sa ur?ite zvýšilo riziko nehody s environmentálnymi následkami,“ povedal vedúci oddelenia námornej bezpe?nosti na velite?stve fínskej pohrani?nej stráže Mikko Simola.
Vysvetlil, že cez Fínsky záliv sa každý týžde? plaví zhruba 70 starých ropných tankerov a každý môže preváža? viac ako 100.000 ton ropy. Po?et plavidiel pohybujúcich sa v tejto oblasti „je približne rovnaký alebo dokonca vyšší ako pred ruským útokom na Ukrajinu“, povedal Simola.
Všetky ropné tankery vyrážajúce z ve?kých ruských prístavov Primorsk, Us?-Luga, Vysock a Petrohrad využívajú rovnakú trasu cez Fínsky záliv, ktorý hrani?í s Fínskom a Estónskom.
Zlý stav starých tankerov zvyšuje riziko technických porúch, ktoré by mohli vies? k hrozivému úniku ropy, najmä v plytkých vodách Baltského mora a krehkých ekosystémoch.
„?alším znepokojujúcim faktorom je neistota vo vlastníctve a poistnom krytí lodí,“ dodal Simola a uviedol vlajkové štáty ako sú Kamerun, Gabon, Džibutsko, Palau a Belize, ktoré „sa predtým v severnej ?asti Baltského mora nevyskytovali“.
Lode pod vlajkou týchto štátov pravdepodobne nie sú oboznámené s plavbou v severských ?adových podmienkach, ?o pod?a neho zvyšuje riziko environmentálnej katastrofy.
Fínska pohrani?ná stráž zintenzívnila monitorovanie mora krátko po plnej invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 a uvalení západných sankcií na Moskvu.
„Robíme všetko, ?o je v našich silách, aby sme boli neustále pripravení na ?innosti v oblasti morského prostredia, ak by to bolo potrebné,“ uviedol Simola.
V prípade výskytu ve?kej ropnej škvrny v oblasti Fínskeho zálivu by mohli by? o pomoc požiadané aj pobrežné stráže susedných krajín – Estónska a Švédska.
Zdroj feed teraz.sk
