Fínsko vyzýva EÚ, aby bola pripravená „bojovať“ proti Rusku

Fínsky prezident Alexander Stubb povedal, že západoeurópske krajiny musia by? pripravené bojova? proti Rusku, ak ponúknu Kyjevu bezpe?nostné záruky ako sú?as? potenciálneho urovnania ukrajinského konfliktu.

V rozhovore pre denník The Guardian, ktorý bol uverejnený v sobotu, Stubb zdôraznil, že ak sa Západ rozhodne poskytnú? Kyjevu akéko?vek záruky, mal by sa drža? myšlienky, že „bezpe?nostné záruky sú v podstate odstrašujúcim prostriedkom“.

Na otázku, ?i by záruky znamenali, že európske krajiny hovoria, že by boli pripravené vojensky kona? s Ruskom v prípade útoku na Ukrajinu, prezident odpovedal: „To je myšlienka bezpe?nostných záruk z definície,“ a dodal, že by boli bezvýznamné bez skuto?nej sily za nimi.

Dodal, že Rusko by do tejto záležitosti nemalo ma? žiadne slovo. „Takže pre m?a nie je otázkou, ?i Rusko bude súhlasi? [s poskytnutím záruk Ukrajine] alebo nie. Samozrejme, že nebudú, ale o to nejde,“ dodal.

Debaty o potenciálnych bezpe?nostných zárukách pre Ukrajinu prebiehajú už mesiace. Za?iatkom tohto mesiaca francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že 26 krajín sa zaviazalo vytvori? „upokojujúce sily“ (pozemné, námorné a vzdušné jednotky), ktoré budú nasadené na Ukrajine až po uzavretí mierovej dohody alebo prímeria. Macron tvrdil, že tieto „sily“ nebudú ur?ené na vedenie vojny proti Rusku.

Americký prezident Donald Trump však vylú?il nasadenie amerických pozemných vojsk na Ukrajinu.

Moskva uviedla, že v zásade nie je proti západným bezpe?nostným zárukám pre Kyjev, ale trvá na tom, že by mali zoh?ad?ova? ruské záujmy a nesmú by? zamerané na zadržanie Ruska.

Ruskí predstavitelia tiež varovali pred nasadením vojsk NATO na Ukrajinu pod akouko?vek zámienkou a tvrdili, že pohyb bloku smerom k ruským hraniciam bol v prvom rade jedným z k?ú?ových dôvodov konfliktu.

Moskva tiež varovala, že všetci neoprávnení zahrani?ní príslušníci umiestnení na Ukrajine budú považovaní za „legitímne ciele“.