Valtonenová poukázala na problematickos? „finlandiza?ného“ modelu pre Ukrajinu. Helsinki pod?a jej slov dokázali odrazi? útok sovietskeho Ruska vo vojne a napriek nasledujúcemu mieru museli vždy zbroji? v obavách pred novým konfliktom. Fínsko sa spolu so Švédskom vzdalo svojej neutrality po útoku Moskvy na Ukrajinu a svoju bezpe?nos? sa rozhodli posilni? ?lenstvom v NATO.
„Som proti (finlandizácii), áno. Priznajme si to, Ukrajina bola neutrálna predtým, ako na ?u zaúto?ilo Rusko,“ povedala Valtonenová na margo parížskeho mierového fóra.
„Ur?ite to nie je nie?o, ?o by som vnucovala Ukrajine. Ur?ite nie ako prvú alternatívu,“ dodala s tým, že sú?asné problémy by tým nezmizli. Spochybnila tiež ruskú dôveryhodnos?. „Skuto?ne sa chcem vyhnú? situácii, ke? akáko?vek európska krajina, a v tomto prípade Spojené štáty, budú rokova? poza chrbát Ukrajiny,“ povedala.
„Vä?šia mocnos? si nemôže dovoli? len tak uchmatnú? územie a v podstate oslabi? suverenitu iného národa,“ povedala.
Fínsko bolo viac ako storo?ie sú?as?ou cárskeho Ruska a nezávislos? získalo v roku 1917. Napriek dohode o neúto?ení Sovietsky zväz bez vyhlásenia vojny zaúto?il na Fínsko 30. novembra 1939; tento konflikt sa stal známy ako Zimná vojna. ?ervená armáda v nej utrpela obrovské fiasko aj napriek zna?nej prevahe. Fínsko neskôr po?as druhej svetovej vojny stálo na strane nacistického Nemecka v snahe získa? spä? územie okupované Sovietskym zväzom.
Po skon?ení druhej svetovej vojny bolo Fínsko prinútené desa?ro?ia udržiava? ústretové vz?ahy s východným susedom. Svojou neutralitou si zachovalo nezávislos? a táto taktika sa stala známa ako „finlandizácia“.
Po volebnom úspechu v prezidentských vo?bách budúci americký prezident Donald Trump h?adá spôsob ako ?o najrýchlejšie ukon?i? konflikt na Ukrajine. Spojenci Kyjeva sa obávajú, že jedným zo scenárov by mohol by? neutrálny štatút vnútený Ukrajine. Tým by sa tiež de facto zastavila ukrajinská snaha by? ?lenskou krajinou NATO.
Zdroj feed teraz.sk
