Zákon o „dočasných opatreniach na boj proti organizovanej migrácii“ nadobudol účinnosť 22. júla 2024 na obdobie jedného roka. Fínsko ním reagovalo na stúpajúci počet žiadateľov o azyl, ktorí prišli na východnú hranicu Fínska s Ruskom v roku 2023. Helsinki tvrdili, že za tento nárast je zodpovedné Rusko, čo však Kremeľ odmietol.
V polovici decembra 2023 po príchode približne 1000 migrantov bez víz severská krajina uzavrela svoju 1340 kilometrov dlhú východnú hranicu. „Hrozba inštrumentalizovanej migrácie na východnej hranici Fínska je naďalej vysoká a ťažko predvídateľná. Situácia na hraniciach je napätá, ale stabilná,“ uviedla ministerka vnútra Mari Rantanenová. „Musíme sa však pripraviť na možnosť, že sa situácia rýchlo a vážne zmení,“ zdôraznila.
Podľa jej vyjadrenia poslala vláda parlamentu návrh na predĺženie účinnosti zákona do konca roka 2026. Predĺžením „zabezpečíme, že pohraničné orgány budú mať dostatočné právomoci na podniknutie preventívnych a účinných krokov“, vysvetlila Rantanenová.
Podľa kritikov je zákon v rozpore s medzinárodnými záväzkami Fínska v oblasti ľudských práv a s jeho ústavou, čo vláda priznala, píše AFP.
Podľa ustanovení zákona môžu pohraničné orgány v určitých situáciách odoprieť vstup žiadateľom o azyl alebo ich vyhostiť z krajiny bez toho, aby spracovali ich žiadosti. Tieto kroky si však zároveň vyžadujú špeciálne povolenie, píše fínsky verejnoprávny rozhlas a televízia Yle.
Zdroj feed teraz.sk
