„Po vstupe do NATO sa Helsinki sústreďujú na konfrontáciu v rámci príprav na vojnu s Ruskom pod zámienkou obranných opatrení a zrejme pripravujú predmostie v súvislosti s útokom na nás,“ napísal Medvedev pre TASS.
Ruský exprezident sa zároveň sťažoval, že Fínsko v regióne Laponsko „v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc“ vytvára štruktúry pre armádne jednotky. Napísal, že je jasné, proti komu sú tieto štruktúry namierené, keďže podľa neho NATO považuje Moskvu za nepriateľa.
Bezpečnostné snahy Fínska po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 označuje podľa DPA Rusko za nevďačné. Helsinki boli po druhej svetovej vojne dlhodobo neutrálne a do NATO v reakcii na tento konflikt vstúpili spolu so Švédskom v apríli 2023.
Medvedev to teraz vníma ako príležitosť obnoviť staré požiadavky na reparácie s tvrdením, že nová fínska politika porušuje staré dohody, dodáva DPA.
Moskva preto podľa Medvedeva už nie je viazaná mierovou zmluvou z roku 1947, ktorá obmedzovala sovietske nároky na vojnové reparácie na 300 miliónov dolárov. Exprezident argumentoval, že škody, ktoré Fínsko počas druhej svetovej vojny skutočne spôsobilo, dosiahli výšku 20 biliónov rubľov (asi 244 miliárd dolárov).
Obe krajiny viedli tzv. Zimnú vojnu (fín. talvisota). Vypukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol v decembri vylúčený zo Spoločnosti národov. Uzatvorením moskovského mieru si Fínsko zachovalo nezávislosť, ale stratilo asi desatinu svojho územia.
Zdroj feed teraz.sk
