„Finan?ná zá?až dnešného systému je vyššia pre existenciu komplikovanejších diagnostických, terapeutických metód, ktoré si vyžadujú aj drahé prístrojové vybavenie, ove?a drahšie lieky a toto všetko spôsobuje ve?ký tlak na potrebu financovania zdravotníctva,“ povedal Šimo.
Priblížil, že zdravotné odvody predstavujú základnú zložku financovania zdravotníctva. Odvody zárobkovo ?inných obyvate?ov pod?a Šima nesta?ia na financovanie zdravotnej starostlivosti, a preto je nevyhnutné verejné financovanie zo štátneho rozpo?tu. Poznamenal tiež, že platby za poistencov sú nízke.
SLK poukazuje na doplnkové poistenie, ke? si pacienti môžu dodato?nými platbami nad povinné zdravotné poistenie poisti? ur?ité, presne definované služby. „Toto poistenie dokáže vygenerova? dodato?né zdroje pre zdravotníctvo vo výške desa?, 15 až 20 percent,“ poznamenal Šimo. Dodal, že o tejto téme sa hovorí dlho. Neexistuje však motivácia pois?ovní rozširova? tento segment ani motivácia ?udí uzatvára? takéto poistenie.
Spoluú?as? pacienta sa používa pri financovaní drahšej alternatívy k lie?be hradenej z verejného poistenia. Na Slovensku sa realizuje najmä pri preplácaní za lieky a zdravotné pomôcky, uviedol prezident SLK. Odporú?a preto vytvori? tri skupiny výkonov, a to plne hradenú starostlivos?, zdravotnú starostlivos? so spoluú?as?ou a zdravotnú starostlivos? plne hradenú pacientom. Spoluú?as? je pod?a Šima možné definova? v ambulantnom aj nemocni?nom sektore. „Spoluú?as? pacienta by mohla ma? rozvoj na vplyv doplnkového poistenia,“ podotkol.
?alším zdrojom pre zdravotníctvo by mohli by? manipula?né poplatky. SLK chce ich reguláciu formou jasne nastavených pravidiel. Zárove? tvrdí, že pri manipula?ných poplatkoch treba legislatívne ochráni? najzranite?nejšie skupiny obyvate?stva.
„Za dôležité pri financovaní zdravotníctva je, že financovanie zo štátneho rozpo?tu, rozpo?tov samosprávnych krajov spolufinancovanie z iných rezortov musia hra? ove?a dôležitejšiu rolu vo financovaní zdravotníctva, ako je to doteraz,“ povedal prezident SLK. Rezort školstva by sa napríklad mohol spolupodie?a? na financovaní univerzitných nemocníc. Ministerstvo vnútra a obrany by mohlo dáva? príspevky na ?innos? rezortných zdravotníckych organizácií. „Samozrejmos?ou by mal by? aj podiel samosprávnych krajov a miestnej samosprávy na financovaní zdravotnej starostlivosti na svojom území tak nemocni?nej, ako aj ambulantnej,“ skonštatoval Šimo.
Dodato?ným zdrojom financovania slovenského zdravotníctva by pod?a Šima mohli by? dary z nadácií, filantropické projekty ?i zbierky.
Zdroj feed teraz.sk
