ECB bije na poplach: vo svojej najnovšej správe o finan?nej stabilite varuje pred možnými dôsledkami slabého hospodárskeho rastu v Európe, ktorý by mohla ešte zhorši? hroziaca obchodná vojna s USA. Takáto negatívna špirála by mohla ma? zna?ne negatívny vplyv na ekonomiku a tvrdo zasiahnu? podniky aj súkromné domácnosti. Existuje len jedno riešenie.
EPOCH TIMES, Patrick Langendorf, 21.11.2024
OBRÁZOK: ECB varuje pred za?arovaným kruhom v Európe.foto: Kirill Kudryavtsev/AFP via Getty Images
Európska centrálna banka (ECB) varuje pred zvýšenou zranite?nos?ou finan?ného systému v eurozóne v súvislosti so slabým hospodárskym rastom a narastajúcimi konfliktami vo svetovom obchode. „Vyhliadky finan?nej stability sú zahmlené zvýšenou makrofinan?nou a geopolitickou neistotou, ako aj rastúcou neistotou v obchodnej politike,“ uviedol v stredu viceprezident ECB Luis de Guindos na prezentácii polro?nej správy Európskej centrálnej banky o finan?nej stabilite.
Rast zostáva krehký. V geopolitickom prostredí, ktoré charakterizuje neistota, sa v sú?asnosti objavujú aj obavy o výh?ad svetového obchodu. „Okrem geopolitickej a politickej neistoty rastie aj napätie v globálnom obchode,“ píše de Guindos v úvode správy. To pod?a de Guindosa zvyšuje riziko nepredvídate?ných, ale extrémnych udalostí.
Centrálni bankári s obavami h?adia na USA
Centrálni bankári s obavami h?adia na USA, kde v prezidentských vo?bách zví?azil Donald Trump. Po?as volebnej kampane zvolený prezident opakovane avizoval vyššie dovozné clá. Ak Trump svoje hrozby naplní, EÚ už tiež oznámila protiopatrenia. Takáto obchodná vojna, pred ktorou centrálni bankári varujú, by v dôsledku toho pravdepodobne tvrdo zasiahla hospodárstvo eurozóny.
Pod?a bankárov ECB sa finan?né trhy doteraz ukázali ako odolné. Výkyvy na akciových trhoch sa však opä? zvýšili. Vysoké ceny akcií a koncentrácia rizík – najmä na akciových trhoch – v sú?asnosti spôsobujú, že finan?né trhy sú náchylnejšie na náhle korekcie cien smerom nadol. K takejto obávanej korekcii by mohlo dôjs?, ak by ú?astníci trhu rýchlo zmenili svoje ocenenie akcií alebo iných finan?ných nástrojov. Takéto zmeny sú ?asto vyvolané zmenami ekonomických vyhliadok alebo nepredvídate?nými vonkajšími udalos?ami.
ECB svojím varovaním pred výkyvmi na akciových trhoch udáva ove?a negatívnejší tón ako v jarnej správe o finan?nej stabilite. Vtedy Luis de Guindos v úvode správy napísal:
„Podmienky finan?nej stability sa od zverejnenia posledného vydania správy o finan?nej stabilite zlepšili.“
Krátkodobé riziko „hlbokej recesie s rastúcou nezamestnanos?ou“, ktoré bolo pred šiestimi mesiacmi „hlavným dôvodom na obavy“, bolo z dnešného poh?adu „ove?a nižšie“, konštatovalo sa vtedy v správe. Zárove? sa dosiahol pokrok aj v „dezinflácii“.
V aktuálnej správe ECB sa tiež uvádza, že infla?né tlaky v Európe sa znížili. Finan?né trhy sa však obávajú, že rast by mohol by? slabší, než sa o?akávalo, píše de Guindos.
Vysoký štátny dlh sa stáva rizikom
Slabé štátne rozpo?ty v niektorých krajinách a pomalý rast zvyšujú riziko, že trhy by sa mohli opä? za?a? obáva? o udržate?nos? dlhu. Spomedzi krajín, v ktorých sa úrokové platby v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili, správa v preh?ade menuje Francúzsko, ako aj Taliansko.
Vysoká úrove? dlhu vo viacerých krajinách eurozóny obmedzuje politický manévrovací priestor vlád pri reakcii na negatívne šoky, upozor?uje ECB. Celkový dlh v eurozóne však v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) od vrcholu v ?asoch korunovej krízy klesol. Mnohé krajiny však stále vykazujú rozpo?tové deficity. Vzh?adom na slabšie než o?akávané hospodárske oživenie stoja vlády pred výzvou zosúladi? zníženie pomeru dlhu k HDP na prijate?nú úrove? s podporou hospodárskeho rastu. Viceprezident ECB de Guindos v tejto súvislosti kritizuje nedostato?nú disciplínu, ktorú niektoré krajiny prejavujú pri znižovaní miery zadlženosti.
„Primárne saldo má v zásade tendenciu sa v normálnych ?asoch obnovova?, ?o je priamym dôsledkom zlepšenia hospodárskej situácie a jej vplyvu na príjmy verejnej správy,“ uvádza sa v správe. To by vládam umožnilo zvýši? výdavky v reakcii na negatívne šoky. „Primárne saldá v mnohých krajinách eurozóny však v sú?asnosti pravdepodobne zostanú pod úrov?ou, ktorá sa zvy?ajne pozoruje v ?ase krízy, ?o znamená, že fiškálny priestor na reakciu na takéto šoky bude pravdepodobne obmedzený,“ uvádza sa ?alej v správe.
Pod?a ECB by vysoké primárne deficity tiež s?ažili poskytovanie dodato?ných investícií na boj proti „štrukturálnym výzvam, ako sú klimatické zmeny, obrana a nízka produktivita“.
Správa tiež predpokladá, že dlh verejnej správy by sa v budúcnosti mohol zvýši?, ke?že sa zvýšila úrove? úrokových sadzieb, za ktoré si vlády v sú?asnosti môžu poži?iava?. Ani zníženie úrokových sadzieb v minulosti by to nezmenilo. Štátne dlhopisy, ktoré sú dnes splatné, by sa mohli preúverova? len za vyššiu cenu. Viceprezident ECB de Guindos vo svojej správe upozor?uje, že investori budú opä? venova? viac pozornosti vládnemu dlhu. Nazna?uje preto, že investori by v budúcnosti mohli od vysoko zadlžených krajín požadova? ešte vyššie úrokové sadzby.
Nízke vyhliadky rastu za?ažujú spolo?nosti
Tieto vysoké náklady na pôži?ky spolu s pochmúrnymi vyhliadkami rastu za?ažujú aj spolo?nosti. Celkovo sa však ECB domnieva, že úverové riziká sa zvyšujú len postupne. Malé a stredné podniky, ako aj chudobnejšie súkromné domácnosti by sa však mohli dosta? pod tlak, ak bude hospodársky rast na?alej slabnú?.
Kríza štátneho dlhu by sa však mohla rozšíri? na podniky aj iným spôsobom: Ceny podnikových dlhopisov sa odvíjajú aj od cien štátnych dlhopisov. Konkrétne to znamená, že podniky musia plati? vyššie úroky za úvery, ak pôsobia v krajine, ktorej štátny dlh sa zvýšil. Ak si tieto podniky budú môc? poži?iava? len za ešte vyššie úrokové sadzby alebo budú môc? reštrukturalizova? svoje dlhy len za menej výhodných podmienok, po?et platobnej neschopnosti by sa mohol zvýši?.
Slabší rast v kombinácii so zvýšením nezamestnanosti by mal vplyv aj na súkromné domácnosti: Tie by potom z poh?adu centrálnej banky mali vä?šie problémy s ?alšou obsluhou svojich úverov.
Trh nehnute?ností je na?alej dôvodom na obavy
Trhy nehnute?ností sú pre ECB na?alej zdrojom obáv. Hoci sa ceny reziden?ných nehnute?ností po?as sledovaného obdobia stabilizovali, problémy na trhu komer?ných nehnute?ností pretrvávajú. Správa ako dôvody, pre?o je trh komer?ných nehnute?ností v eurozóne pod tlakom, uvádza najmä prácu na dia?ku a elektronický obchod.
Správa o finan?nej stabilite celkovo predpokladá, že po?et nesplácaných úverov v sektore komer?ných nehnute?ností sa bude zvyšova?. To by pre banky, ktoré sa zameriavajú na komer?né nehnute?nosti, predstavovalo zna?nú zá?až.
ECB podporuje úniu kapitálových trhov
Správa uvádza možný pokrok v oblasti únie kapitálových trhov ako dôležitý krok smerom k zlepšeniu finan?nej stability v eurozóne.
Ešte v máji tohto roka sa prezidentka ECB Christine Lagardeová na podujatí organizovanom parížskym orgánom burzového doh?adu EÚ ESMA dôrazne vyslovila za vytvorenie únie kapitálových trhov. FAZ vtedy okrem iného informoval (za platobnou bariérou) . Šéfka ECB vo svojom prejave vyzvala Európsku úniu, aby zvýšila produktivitu odstránením prekážok na jednotnom kapitálovom trhu, aby úspory mohli lepšie prúdi? do podnikov a inovácií. Lagardeová vtedy povedala: „V sú?asnosti sa v rámci Európskej hospodárskej a menovej únie (ECB) uskuto??uje nieko?ko projektov, ktoré sú zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti:
“Nemôžeme sa viac považova? za vo?nú úniu nezávislých ekonomík.
Tento poh?ad je vo svete, ktorý je rozdelený na geopolitické bloky okolo najvä?ších ekonomík, zastaraný, pokra?ovala Lagardeová. „Dnes sa musíme vníma? ako jedna ve?ká ekonomika s prevažne spolo?nými záujmami.“
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obt?žující a automatické reklamy uvnit? ?lánk?, která n?kdy znesnad?uje ?tení. Pokud to oceníte, budeme vám vd??ni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o p?ísp?vcích naleznete zde.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
