„Posledné roky boli ve?kou lekciou finan?nej gramotnosti, ke? boli domácnosti vystavené mnohým výnimo?ným situáciám, ktoré vplývali na ich rodinné rozpo?ty. Najvýznamnejšou bolo obdobie zvýšenej inflácie, ktorá dosahovala vysoké dvojciferné hodnoty a oklieš?ovala reálne príjmy obyvate?stva,“ pripomenul analytik.
Práve v?aka úsporám dokázali pod?a neho Slováci túto situáciu dlho zvláda? a reálna spotreba po?as celého roka 2022 dokonca rástla. „To však spôsobilo vy?erpávanie finan?ných rezerv, ako aj nízku tvorbu nových úspor. Miera úspor, teda podiel z disponibilného dôchodku, ktorý domácnosti vedia odloži?, poklesla na historicky nízke hodnoty,“ zhodnotil Hor?ák. Domácnosti tak napokon okresali aj svoje nákupy, ?o spolu s rastom miezd a zmiernením inflácie prispelo k opätovnému zvýšeniu miery úspor z 2,7 % na 4 %.
Dostato?ný rezervný vankúš je nevyhnutný na zvládnutie nepredvídate?ných udalostí v živote, zdôraznil analytik. Vo všeobecnosti sa odporú?a ma? finan?nú rezervu aspo? vo výške trojmesa?ných výdavkov. Pod?a prieskumu má takúto rezervu vytvorenú iba 44 % Slovákov. Podobne sú však na tom aj okolité krajiny (?eská republika 45 %, Ma?arsko 43 %). Výnimkou je Rakúsko, kde dosahuje tento podiel až 60 %.
Pozitívnou správou pod?a Hor?áka je, že Slováci si dôležitos? sporenia uvedomujú. Od vypuknutia pandémie výrazne vzrástol podiel ?udí ozna?ujúcich tvorbu rezerv za ve?mi dôležitú, a to z 31 % v roku 2019 na 44 % v roku 2023. ?alších 42 % ?udí ju považuje za skôr dôležitú.
„Najbežnejším spôsobom sporenia je tradi?ne sporiaci ú?et, dlhodobo si držiaci prvenstvo na úrovni okolo 70 % respondentov. Na druhom mieste na držia formy poistenia ?i sporenia na dôchodok. Takmer polovica ?udí využíva na vytváranie rezervy aj svoj bežný ú?et,“ priblížil analytik. Rastúcej ob?ube sa však pod?a prieskumu teší aj investovanie, kde svoje peniaze odkladá takmer tretina Slovákov. Oproti roku 2019 ide o nárast o takmer 10 percentuálnych bodov (p. b.).
Ve?mi ?i skôr pozitívne vníma investovanie viac ako tretina Slovákov, ?o je oproti roku 2019 posun o 8 p. b. Zárove? klesol podiel tých, ktorí majú negatívny názor, a to z 21 % na 18 %. „Ide o bezpochyby dobré správy, ke?že investovanie je pri správne zvolenej investi?nej stratégii ideálnym spôsobom na dlhodobé zhodnocovanie majetku,“ zdôraznil Hor?ák. Otvorenejší tejto možnosti sú muži (40 %) ako ženy (32 %). V jednotlivých vekových kategóriách platí, že ?ím mladší respondent, tým vä?šia pravdepodobnos? optimistického názoru na investovanie.
Zdroj feed teraz.sk
