„Investovaniu sa v porovnaní so sporením venuje ešte stále relatívne málo ľudí, pričom ide o spôsob, ako možno dosiahnuť reálne zhodnotenie úspor. Okrem desatiny mesačného platu, ktorý by mal putovať na tvorbu rezervy, by zvyšná pätina príjmu mala byť vhodne rozdelená práve medzi investovanie a sporenie na konkrétny účel,“ uviedla vedúca PR banky Linda Valko Gáliková.
Z prieskumu vyplýva, že 41 % ľudí si chce viac sporiť a 35 % má ambíciu menej míňať. Ďalších 12 % sa rozhodlo vytvoriť si dostatočnú finančnú rezervu vo výške aspoň šesť platov. Investovať chce pritom menej ako desatina.
Respondenti si podľa prieskumu chcú najčastejšie odkladať sumu vo výške do 50 eur mesačne, pričom ide celkovo o 32 %. Ďalších 29 % si naplánovalo šetriť sumu okolo 100 eur a 14 % všetkých opýtaných si chce mesačne odložiť viac.
„Železná rezerva Slováka, ktorý má priemerný mesačný plat 1450 eur, vychádza na sumu 6000 eur. A to je až dvojnásobok toho, čo má reálne väčšina našincov. Až 66 % Slovákov a Sloveniek má finančnú rezervu len do výšky 3000 eur, čo nie je postačujúce napríklad v prípade nečakanej dlhodobej práceneschopnosti s vážnym zdravotným problémom,“ upozornila Valko Gáliková.
Napriek odhodlaniu stanoviť si finančné predsavzatie sa po niekoľkých týždňoch tejto ambície vzdala podľa prieskumu takmer pätina ľudí. Z toho 24 % ich je vo vekovej skupine od 45 do 53 rokov. „Zatiaľ najrozhodnejší v dodržaní novoročného záväzku vyzerajú byť tridsiatnici, nakoľko z nich svoje predsavzatie porušilo 12 %,“ uzavrela banka.
Zdroj feed teraz.sk
