Lia, gruzínska učiteľka na dôchodku, sľúbila pred smrťou sestre, že nájde svoju dávno stratenú neter Teklu, ktorá je jej jedinou žijúcou príbuznou. Keď sa od suseda Achiho dozvie, že Tekla možno žije v Istanbule, vydajú sa ju spoločne hľadať. Mladík vidí v ceste z Gruzínska príležitosť vypadnúť z jednotvárneho života bez budúcnosti. „Po príchode do Istanbulu objavia nádherné, životom pulzujúce mesto, ktoré zohráva vo filme kľúčovú úlohu. Zisťujú však, že hľadať niekoho, kto nechce byť nájdený, je ťažšie, ako si mysleli,“ dodáva distribučná spoločnosť.
Jedným z kľúčových prvkov filmu je podľa nej aj pohľad na trans komunitu v Istanbule. „Levan Akin ju zobrazuje s nezvyčajnou dávkou empatie a autenticity. Mesto Istanbul, ktoré mnohí vnímajú ako tradičné a konzervatívne, režisér odkrýva v novom svetle – ako symbol nového života a odvahy žiť naplno a inak napriek životným prekážkam,“ vysvetľuje ASFK.
Režisér uvádza, že film Mosty založil na skutočnom príbehu, ktorý počul, keď sa pripravoval na nakrúcanie predchádzajúcej snímky A potom sme tancovali. „Je o žene, ktorá cestuje z Gruzínska do Turecka a hľadá svoju trans neter. Podobne ako pri predchádzajúcom filme aj nakrúcanie Mostov bolo veľmi náročné, keďže LGBTQ+ ľudia v Gruzínsku a Turecku žijú pod veľkým tlakom,“ hovorí Akin.
Švédsky filmár gruzínskeho pôvodu vo svojej tvorbe skúma spoločenské fenomény, rod a sexualitu. Debutoval komediálnou drámou Katinkina partia (2011), nasledovanou mysterióznym hororom Kruh (2015). Medzinárodné uznanie mu priniesol spomínaný film A potom sme tancovali (2019), ktorý mal premiéru v Cannes a bol švédskou nomináciou na Oscara.
Zdroj feed teraz.sk
