Lia, gruzínska u?ite?ka na dôchodku, s?úbila pred smr?ou sestre, že nájde svoju dávno stratenú neter Teklu, ktorá je jej jedinou žijúcou príbuznou. Ke? sa od suseda Achiho dozvie, že Tekla možno žije v Istanbule, vydajú sa ju spolo?ne h?ada?. Mladík vidí v ceste z Gruzínska príležitos? vypadnú? z jednotvárneho života bez budúcnosti. „Po príchode do Istanbulu objavia nádherné, životom pulzujúce mesto, ktoré zohráva vo filme k?ú?ovú úlohu. Zis?ujú však, že h?ada? niekoho, kto nechce by? nájdený, je ?ažšie, ako si mysleli,“ dodáva distribu?ná spolo?nos?.
Jedným z k?ú?ových prvkov filmu je pod?a nej aj poh?ad na trans komunitu v Istanbule. „Levan Akin ju zobrazuje s nezvy?ajnou dávkou empatie a autenticity. Mesto Istanbul, ktoré mnohí vnímajú ako tradi?né a konzervatívne, režisér odkrýva v novom svetle – ako symbol nového života a odvahy ži? naplno a inak napriek životným prekážkam,“ vysvet?uje ASFK.
Režisér uvádza, že film Mosty založil na skuto?nom príbehu, ktorý po?ul, ke? sa pripravoval na nakrúcanie predchádzajúcej snímky A potom sme tancovali. „Je o žene, ktorá cestuje z Gruzínska do Turecka a h?adá svoju trans neter. Podobne ako pri predchádzajúcom filme aj nakrúcanie Mostov bolo ve?mi náro?né, ke?že LGBTQ+ ?udia v Gruzínsku a Turecku žijú pod ve?kým tlakom,“ hovorí Akin.
Švédsky filmár gruzínskeho pôvodu vo svojej tvorbe skúma spolo?enské fenomény, rod a sexualitu. Debutoval komediálnou drámou Katinkina partia (2011), nasledovanou mysterióznym hororom Kruh (2015). Medzinárodné uznanie mu priniesol spomínaný film A potom sme tancovali (2019), ktorý mal premiéru v Cannes a bol švédskou nomináciou na Oscara.
Zdroj feed teraz.sk
