Spresnila, že na úvod koncertov zaznie energické, zvukovo hutné dielo francúzskeho skladateľa Florenta Schmitta Žalm 47 pre soprán, miešaný zbor, organ a orchester z roku 1904. „U nás pomerne neznámy skladateľ, klavirista a hudobný kritik, súčasník Clauda Debussyho a Mauricea Ravela, rodák z francúzsko-nemeckého pomedzia študoval na Parížskom konzervatóriu u Julesa Masseneta a Gabriela Faurého. V roku 1900 získal Rímsku cenu za kantátu Sémiramis, op. 14, vďaka ktorej odchádza na niekoľkoročný pobyt v Ríme,“ približuje filharmónia skladateľa s tým, že práve v Ríme Schmitt skomponoval aj Žalm 47, op. 39 pre soprán, miešaný zbor, organ a orchester, ktorý patrí medzi jedno z jeho najoceňovanejších diel. „Je zhudobnením starozákonného Žalmu 47. Skladateľ vytvoril hymnus s orientálnym koloritom, nejde o tradičné cirkevné dielo,“ vysvetľuje SF.
Dodáva, že Schmittov Žalm 47 obdivoval ruský skladateľ Igor Stravinskij, ktorý prežil veľkú časť svojho života v emigrácii – vo Švajčiarsku, Francúzsku a v USA. „Medzi jeho najslávnejšie diela patria balety. Na koncertoch zaznie jeho baletná partitúra Bozk víly, ktorú napísal pre svoju krajanku, legendárnu tanečnicu a patrónku Idu Rubinstein. Balet si objednala pre úvodnú sezónu svojho novozaloženého baletného súboru,“ uvádza Tolstova k dielu, ktoré Stravinskij koncipoval aj ako poctu Čajkovskému pri príležitosti 35. výročia jeho úmrtia. „Dielo prešlo viacerými revíziami. Stravinskij jednu z úprav baletu v roku 1934 zinštrumentoval a vznikla štvorčasťová orchestrálna suita,“ dodáva filharmónia.
Aj na záver koncertného programu si návštevníci bratislavskej Reduty vypočujú baletnú hudbu. V naštudovaní Valčuhu zaznie suita z rozprávkového baletu Popoluška Sergeja Prokofieva z roku 1944. „V nasledujúcom roku napísal Prokofiev tri orchestrálne suity z baletu. Ide o prepracovanie baletnej hudby do symfonickej formy. Rozprávkový balet zaznie v podobe Suity č. 1,“ uzatvára SF.
Zdroj feed teraz.sk
