„Optimalizácia má svoje miesto, ale nesmie byť postavená na právnej fikcii. Každý subjekt by mal niesť primeranú mieru daňovej a odvodovej zodpovednosti,“ spresnil Peter Varga z poradenskej skupiny.
Hlavnými rizikami fiktívneho zamestnávania je spätné zdanenie a sankcie, firmy a jednotlivci tak môžu čeliť kontrolám a dodatočnému domeraniu daní a odvodov. Nevýhodou je tiež nedostatočné sociálne zabezpečenie, keďže fiktívny živnostník nemá nárok na materskú dovolenku, dočasnú práceneschopnosť (PN) či adekvátny dôchodok. Ďalším rizikom môže byť tiež neistota v prípade sporov, keďže súdy pri skúmaní reálneho vzťahu prihliadajú na faktické znaky závislej práce, nielen na formu zmluvy.
Odborníci preto odporúčajú, aby si firmy aj jednotlivci pravidelne preskúmali právne vzťahy, analyzovali indikátory závislej činnosti, ako je pracovný čas alebo miesto výkonu zamestnania, a konzultovali prípadné šedé zóny so špecialistami na daňové a pracovné právo. Neistota v právnych a daňových otázkach môže totiž viesť v budúcnosti k vysokým nákladom. „V mnohých prípadoch stačí krátka odborná konzultácia, ktorá pomôže veci pomenovať a nastaviť správne. Nie preto, aby sa niečo skrývalo, ale aby sa predišlo zbytočným nedorozumeniam či rizikám,“ dodal Varga.
Viaceré zásahy v boji proti fiktívnym živnostiam a zneužívaniu systému chystá aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Tie sa majú týkať fiktívnych živností, aby zamestnanci nemali živnosť len z dôvodu obchádzania odvodov.
Zdroj feed teraz.sk
