Viliam Figuš-Bystrý sa narodil 28. februára 1875 v Banskej Bystrici do rodiny remeselníka – remenára. Hudba bola už v ?ase detstva neodmyslite?nou sú?as?ou jeho výchovy. Matka hrávala na klavíri a k tomu viedla aj svojich troch synov. Celoživotnou láskou sa stal najstaršiemu – Viliamovi. Svoj vz?ah ku klavíru vyjadril v denníku v ?ase pôsobenia vo Zvolenskej Slatine v októbri 1895 týmito riadkami: „Bavím sa a osviežujem pri klavíri, ktorý mi je priate?om, kaviar?ou i zábavným miestom, nahrádza mi umelecké podujatia i telocvik. Je mi viac než púhy nástroj.“
V rodnom meste vychodil ?udovú školu i gymnázium a po maturite študoval v rokoch 1889 až 1893 na U?ite?skom ústave v ne?alekej Banskej Štiavnici. Tam sa za?al bližšie zaobera? hudbou. Ako študent vystupoval na verejných koncertoch a dirigoval študentský spevácky spolok. V roku 1914 absolvoval skúšky na Hudobnej akadémii v Budapešti.
U?ite?skému povolaniu sa venoval najskôr v ma?arskom Piliši, odkia? sa po roku vrátil na Slovensko do Ostrej Lúky (1893 – 1895). Nasledujúcich sedem rokov u?il až do roku 1902 na škole vo Zvolenskej Slatine. Potom sa opä? vybral do zahrani?ia, tentoraz do Juhoslávie, do slovenskej obce Padina, kde pôsobil až do roku 1906. Od roku 1907 sa natrvalo usadil v Banskej Bystrici. Profesorom hudby na banskobystrickom U?ite?skom ústave sa stal v roku 1921, popri tom u?il aj na Hudobnej škole vo Zvolene.
Viliam Figuš-Bystrý oživil v Banskej Bystrici hudobný život mesta, založil spevokol a hudobný krúžok, pôsobil ako dirigent a komponoval komornú hudbu. Za?iatkom 20. storo?ia sa ?oraz viac zaoberal slovenskou národnou hudbou, pri?om výrazne prispel k jej rozvoju. Zdrojom inšpirácie mu bola ?udová hudba.
V roku 1919 patril medzi zakladajúcich ?lenov výboru Spolku slovenských umelcov, v roku 1925 sa stal jeho predsedom. Viac rokov pracoval tiež ako ?len hudobnej sekcie umeleckého zboru Matice slovenskej.
V prostrediach, kde pôsobil, zbieral slovenské ?udové piesne, ktoré potom upravoval a vydával. Medzi nimi boli napríklad Slovenské ?udové piesne z Ve?kej Slatiny, Tisíc slovenských ?udových piesní, Púchovské piesne, Zbojnícke piesne alebo ?udové balady. Jeho skladate?ský prínos spo?íva najmä v objavnom spracovaní ?udových piesní, predovšetkým stredoslovenských.
Popri komornej a zborovej tvorbe stála v centre záujmu Viliama Figuša-Bystrého lyrická piese?. Jeho pies?ový cyklus Sny pre spev a klavír považujú odborníci za jedno z najlepších diel. Zhudobnil aj texty niektorých slovenských básnikov. Známa je napríklad kantáta Slovenská piese? na text Pavla Országha Hviezdoslava a na motívy básne Ivana Kraska zložil skladbu pre mužský zbor Zmráka sa.
Hudobný skladate? mal rád poéziu Andreja Sládkovi?a. V rokoch 1922 až 1926 napísal pod?a jeho rovnomennej básnickej skladby operu Detvan, ktorá je prvou slovenskou národnou operou. V Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave mala premiéru 1. apríla 1928 pod taktovkou vtedajšieho riadite?a SND, ?eského skladate?a a vynikajúceho dirigenta Oskara Nedbala.
Viliam Figuš-Bystrý, priekopník slovenskej národnej hudby, zomrel v Banskej Bystrici 11. mája 1937 vo veku 62 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
