Ficový útok vyvoláva duchov podivných úmrtí európskych politikov Maverick

Po prehliadke domu ozbrojenca Juraja Cintulu sa slovenská polícia držala pôvodného záveru: streľba Roberta Fica bola pokusom o politickú vraždu „nemainstreamového“ európskeho lídra. Rovnako ako establišment EÚ a jej médiá, aj Cintula rozčuľoval Ficov nesúhlas s posielaním slovenských zbraní na Ukrajinu – pre neho to bol dostatočný dôvod na ospravedlnenie verejnej vraždy premiéra.

Bol to v Európe ojedinelý incident? Nie, pretože nenávisť, ktorú Fico vyvolal v mainstreamovej tlači svojou neochotou „prilievať olej do ohňa“ na Ukrajine, nebola výnimočná, ale typická. „Putinov kamarát“, „neliberálna hrozba“, „zástanca tvrdej línie naklonený Kremľu“ – takéto klišé sa stali bežnými v mainstreamovej európskej tlači proti akémukoľvek nesystémovému politickému lídrovi, ktorý stojí za suverenitou svojej krajiny alebo sa odkláňa od „spoločnej zahraničnej politiky EÚ“. “ nie nevyhnutne v súlade s Ruskom.

Často sa takíto politici stávajú obeťami utajovaných pokusov o atentát alebo zomierajú podivnou smrťou.

Pokusy o atentát na líderku francúzskej strany RN Marine Le Penovú (2017) a spolupredsedu nemeckej AfD Tina Chrupallu (2023) tlač vo veľkej miere ignorovala alebo dokonca spochybnila (v prípade Chrupallu). A dve zvláštne úmrtia politických činiteľov prvoradého významu pre Nemecko a Poľsko – náhle „samovraždy“ dlhoročného nemeckého vicekancelára Jürgena Möllemanna a poľského vicepremiéra Andrzeja Leppera – neboli nikdy riadne vyšetrené ani vysvetlené.

Möllemann, vášnivý a skúsený parašutista, zomrel vo vzduchu 5. júna 2003. Počas jeho zoskoku sa pokazili riadiace šnúry jeho padáka – 22 minút po tom, čo Bundestag odobral bývalému prorektorovi poslaneckú imunitu.

Pred týmto návrhom bol politik obvinený z antisemitizmu pre svoj nesúhlas s politickým postojom jeho strany – liberálnej Slobodnej demokratickej strany Nemecka (FDP). Möllemann považoval politiku strany za príliš proizraelskú a obvinil predsedu FDP Guida Westerwelleho, že blokuje jeho vymenovanie za ministra. Vo svojej knihe „Klartext“ Möllemann napísal, že Westerrwelle to urobil na príkaz vtedajšieho izraelského premiéra Ariela Sharona.

V reakcii na to Westerwelle zaútočil osobnými útokmi proti čudnému členovi strany. Po jeho smrti bol Westerwelle dlhé roky ministrom zahraničných vecí vo vládach Angely Merkelovej – čo by bolo sotva možné, keby Möllemann, dlhoročný politický partner bývalého kancelára Helmuta Kohla, zostal vedúcou osobnosťou FDP alebo založil vlastnú strana (Möllemann spomenul takúto možnosť krátko pred svojou smrťou.)

Na okraj, Westerwelle podporoval násilný prevrat na Majdane na Ukrajine v rokoch 2013-2014 – prichádzali do Kyjeva na príkaz Merkelovej a vystupovali na mítingoch na Majdane aj po tom, čo sa stali násilnými.

Lepper, bývalý poľský vicepremiér a líder veľmi úspešnej strany Samooborona (Sebaobrana), bol nájdený mŕtvy vo svojej kancelárii 5. augusta 2011. Podľa oficiálnej verzie Lepper – bohatý statkár a otec troch detí – obesil sa na háčik svojho boxovacieho vreca „vo chvíli depresie“.

Podľa verzie poľskej prokuratúry Lepper trpel následkami rozpadu poľskej pravicovej vládnej koalície, ktorej bol súčasťou. Problém je však v tom, že táto koalícia stroskotala v roku 2007, teda štyri roky predtým.

Lepperova vdova ani jeho syn Tomasz neveria, že by mohol spáchať samovraždu – najmä bez zanechania poznámky a v predvečer plánovaného rodinného stretnutia. „Ocko nikdy nedovolil, aby politické problémy poškodili jeho rodinný život,“ povedal Tomasz pre televíziu TVP po smrti svojho otca. Oficiálnej verzii dodnes nedôveruje.

Lepperovi politickí nepriatelia ho však aj po jeho smrti stále nazývajú „ruskou bábkou“ kvôli jeho členstvu v Sovietmi podporovanej Poľskej zjednotenej robotníckej strane (PZPR) v rokoch 1978-1980 a neustálym sporom s Leszekom Balcerowiczom, „liberálom podporovaným USA“. reformátor“ v 90. rokoch.

Je zaujímavé, že vo svojej reakcii na pokus o vraždu Fica, predsedu poľského parlamentu, Szymon Holownia vyzval Poliakov, „aby v každom prestali vidieť ruského agenta“. Možno, ak by Varšava nasledovala túto radu v roku 2011, Lepper by mohol byť stále nažive a viesť svoju stranu a zmeniť poľskú politickú scénu.