„NR SR nie je už viac ako dva roky schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť – zvoliť potrebný počet kandidátov na jedno uvoľnené miesto sudcu ÚS a následne týchto kandidátov navrhnúť prezidentovi, aby ten mohol chýbajúceho sudcu vymenovať. (…) Bol by som nerád, aby moje vystúpenie pôsobilo ako tlak či pripomínanie ústavných povinností, ktorých si je NR SR zrejme vedomá. Verím, že parlament a relevantné politické subjekty vnímajú svoju politickú a právnu zodpovednosť za splnenie si tejto ústavnej povinnosti,“ poznamenal.
Fiačan podľa vlastných slov plne rozumie, že súčasťou demokracie sú aj zložité politické procesy súvisiace s kreovaním ústavných sudcov. „Čo však nemožno pochopiť, je neprimerane dlhá doba, počas ktorej sa NR SR s touto vecou vyrovnáva,“ podotkol. Pripomenul, že v obdobnej situácii vystúpil v roku 2019. Dúfal vtedy, že sa to už nezopakuje. „Žiaľ, ako je zo súčasnej situácie zrejmé, ani tzv. justičná novela ústavy z roku 2020 problém plynulého obsadzovania uvoľnených miest sudcov na ÚS nevyriešila, hoci sa ponúkali viaceré možnosti,“ povedal.
Vo svojom vystúpení privítal zmeny v zákone o ÚS SR aj legislatívnu aktivitu rezortu spravodlivosti v agende tzv. zbytočných prieťahov vznikajúcich v konaniach pred všeobecnými súdmi. „Uvedené fakty však nemôžu byť ospravedlnením rezignácie parlamentu na výkon dôležitej ústavnej kompetencie spočívajúcej vo voľbe kandidátov na funkciu sudcu ÚS SR,“ doplnil. Upozornil na to, že v súčasnosti nie sú badať signály, že NR SR je v blízkej dobe pripravená uskutočniť všetky potrebné procesy tak, aby sa mohla voľba s pozitívnym výsledkom uskutočniť. „To má význam nielen pre návrhové subjekty, ktoré sú oprávnené navrhnúť jednotlivé osoby uchádzajúce sa o kandidatúru, ale predovšetkým aj pre našu právnickú elitu, ktorej členovia by mohli mať záujem uchádzať sa o túto funkciu,“ argumentoval.
ÚS podľa Fiačana zvláda aj v neúplnom počte sudcov plnenie svojich kompetencií, no pod tlakom množstva vecí. Zdôraznil potrebu plnej obsadenosti ÚS. „Nie je to len vecou aritmetiky, teda počtu sudcov a vybavených vecí, ale je to predovšetkým vecou výmeny právnických myšlienok a názorov. V konaniach pred ÚS nemožno vylúčiť situáciu, že 12 sudcov pléna ÚS má na danú vec totožný právny názor a práve ostatný jeden sudca má názor iný a ten sa stane základom pre nový pohľad na celú vec,“ skonštatoval.
Poukázal zároveň na to, že ÚS už vo dvoch veciach v konaní o súlade právnych predpisov nebol schopný prijať meritórne rozhodnutie, keďže žiaden návrh na rozhodnutie nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov. „Znamená to, že už dlhšiu dobu nie je odstránená právna neistota v tom, či tieto právne predpisy sú alebo nie sú v súlade s ústavou alebo medzinárodnými zmluvami. Taký stav isto nie je žiadúci,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
