„NR SR nie je už viac ako dva roky schopná splni? si svoju ústavnú povinnos? – zvoli? potrebný po?et kandidátov na jedno uvo?nené miesto sudcu ÚS a následne týchto kandidátov navrhnú? prezidentovi, aby ten mohol chýbajúceho sudcu vymenova?. (…) Bol by som nerád, aby moje vystúpenie pôsobilo ako tlak ?i pripomínanie ústavných povinností, ktorých si je NR SR zrejme vedomá. Verím, že parlament a relevantné politické subjekty vnímajú svoju politickú a právnu zodpovednos? za splnenie si tejto ústavnej povinnosti,“ poznamenal.
Fia?an pod?a vlastných slov plne rozumie, že sú?as?ou demokracie sú aj zložité politické procesy súvisiace s kreovaním ústavných sudcov. „?o však nemožno pochopi?, je neprimerane dlhá doba, po?as ktorej sa NR SR s touto vecou vyrovnáva,“ podotkol. Pripomenul, že v obdobnej situácii vystúpil v roku 2019. Dúfal vtedy, že sa to už nezopakuje. „Žia?, ako je zo sú?asnej situácie zrejmé, ani tzv. justi?ná novela ústavy z roku 2020 problém plynulého obsadzovania uvo?nených miest sudcov na ÚS nevyriešila, hoci sa ponúkali viaceré možnosti,“ povedal.
Vo svojom vystúpení privítal zmeny v zákone o ÚS SR aj legislatívnu aktivitu rezortu spravodlivosti v agende tzv. zbyto?ných prie?ahov vznikajúcich v konaniach pred všeobecnými súdmi. „Uvedené fakty však nemôžu by? ospravedlnením rezignácie parlamentu na výkon dôležitej ústavnej kompetencie spo?ívajúcej vo vo?be kandidátov na funkciu sudcu ÚS SR,“ doplnil. Upozornil na to, že v sú?asnosti nie sú bada? signály, že NR SR je v blízkej dobe pripravená uskuto?ni? všetky potrebné procesy tak, aby sa mohla vo?ba s pozitívnym výsledkom uskuto?ni?. „To má význam nielen pre návrhové subjekty, ktoré sú oprávnené navrhnú? jednotlivé osoby uchádzajúce sa o kandidatúru, ale predovšetkým aj pre našu právnickú elitu, ktorej ?lenovia by mohli ma? záujem uchádza? sa o túto funkciu,“ argumentoval.
ÚS pod?a Fia?ana zvláda aj v neúplnom po?te sudcov plnenie svojich kompetencií, no pod tlakom množstva vecí. Zdôraznil potrebu plnej obsadenosti ÚS. „Nie je to len vecou aritmetiky, teda po?tu sudcov a vybavených vecí, ale je to predovšetkým vecou výmeny právnických myšlienok a názorov. V konaniach pred ÚS nemožno vylú?i? situáciu, že 12 sudcov pléna ÚS má na danú vec totožný právny názor a práve ostatný jeden sudca má názor iný a ten sa stane základom pre nový poh?ad na celú vec,“ skonštatoval.
Poukázal zárove? na to, že ÚS už vo dvoch veciach v konaní o súlade právnych predpisov nebol schopný prija? meritórne rozhodnutie, ke?že žiaden návrh na rozhodnutie nezískal podporu potrebnej vä?šiny siedmich hlasov sudcov. „Znamená to, že už dlhšiu dobu nie je odstránená právna neistota v tom, ?i tieto právne predpisy sú alebo nie sú v súlade s ústavou alebo medzinárodnými zmluvami. Taký stav isto nie je žiadúci,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
