FENOMÉN, ZVANÝ DJOKOVIČ
Včera večer, krátko pred spaním, som ešte očami prebehol sieťou Facebook, aby som sa pozrel, ako mnohí naši ľudia oslavujú Novakovo olympijské víťazstvo v Paríži….. Všade som pod tie fotografie a komentáre dal lajk. Osobne som síce včera o víťaznom srbskom tenistovi nenapísal nič, lebo moja návšteva sa mi odpoludnia rozrástla o ďalšieho hosťa, ale podporiť priateľov a vyjadriť súhlas s ich názormi je niekedy dôležitejšie než sadnúť a napísať nejaký traktát na svojej vlastnej stene.
Djokovič sa v ostatných rokoch nie náhodou stal v povedomí veľkej časti Slovákov živou hrdinskou legendou a fenoménom osobného odporu voči tomu, čo Západ s vytrvalosťou posadnutého fanatika pretláča do kultúry, politiky, medzinárodných vzťahov a spôsobu života na našom kontinente. Nie, tento veľký Srb stojí so svojou tenisovou raketou a mravnými princípmi proti tomu ako skala, a má recht. Takto to u nás mnohí právom vnímame a tak to podľa mňa naozaj je. Djokoviča možno celému hrdému Srbsku len a len závidieť, v tom najlepšom slova zmysle. Trúfam si povedať, že ak by bol Novak Djokovič náš spoluobčan, žijúci so svojou rodinou povedzme kdesi vo Zvolene, a hral by v našich farbách za svoju vlasť, všeličo by dnes u nás vyzeralo inak. Že mu veľa Slovákov drží palce nie je vôbec náhoda. Chvíľu sa v našich končinách zdalo, že aj my máme podobného hrdinu v osobe istého cyklistu….. lenže nie, ten nie je Djokovičovi v ničom podobný a netreba tu azda zbytočne rozvíjať do detailov prečo……
Pozeral som včerajší zápas celý strhujúci druhý set a fandil som Djokovičovi ako väčšina z nás, z rovnakého dôvodu ako ostatní. Dovolím si povedať, že tak, ako sa naši ľudia úprimne tešia z jeho víťazstva (víťazstiev), presne tak sa s obrovskou radosťou a zadosťučinením tešia kedykoľvek, keď niekto porazí v akomkoľvek športe Američanov. Na tomto mieste sa mi ako pamätníkovi zašlých čias žiada dodať, že naše súčasné hokejové zápasy s Amerikou sa už stali takým istým symbolickým odporom a bojom so silným politickým podtónom, ako keď naši v minulosti hrávali so Sovietskym zväzom. Nie nejaké primitívne rusofilsvo či slovanofilstvo nás núti fandiť Rusom a Srbom pod vplyvom akejsi údajnej ruskej hybridnej propagandy, také kraviny nech si svojim obmedzeným hlupákom rozprávajú doma na Západe. Súboje Rusov a Srbov, a najnovšie už aj Maďarov, so zástupcami Západu na akomkoľvek poli sú dnes v očiach našich ľudí fenoménom hrdinského vzdoru a odporu voči agresívnej a primitívnej rozpínavosti namysleného anglosaského, frankofónneho a germanofónneho sveta a jeho dekadentným „hodnotám“, ktoré si neprávom dávajú prívlastok „progresívne“. Progresívne v nich totiž nie je absolútne nič, práve naopak.
Vivat Djokovič, dnes sme všetci Srbi !