Na základe vyhodnotenia hlasovacích lístkov z viac ako 90 percent volebných obvodov získal senátor Paz, syn bývalého prezidenta Jaimeho Paza Zamoru (1989 – 1993) kandidujúci za Kres?anskodemokratickú stranu, 32,8 percenta odovzdaných hlasov.
Quiroga, ktorý bol prezidentom Bolívie od 7. augusta 2001 do 6. augusta 2002 a kandidoval za volebnú koalíciu Sloboda a demokracia (Libre), dostal hlasy 26,4 percenta zú?astnených voli?ov.
?alší pravicový kandidát Samuel Doria Medina, ktorý bol v prieskumoch dlho považovaný za favorita, skon?il až na tre?om mieste a nevyšiel mu tak ani štvrtý pokus sta? sa prezidentom. Napriek tomu svojim podporovate?om povedal, že „ni? ne?utuje“.
Prezidentské vo?by sú ve?kou ranou pre ?avicovú vládnucu stranu Hnutie za socializmus (MAS), ktorá je pri moci 20 rokov a jej ?lenmi sú aj úradujúca hlava štátu Luis Arce a jeho predchodca Evo Morales. Sám Arce už znovu nekandidoval. Oficiálnym kandidátom MAS bol Eduardo del Castillo, ktorý skon?il šiesty so ziskom iba 3,2 percenta hlasov.
Druhý ?avicový kandidát, bývalý ?len MAS a sú?asný predseda Senátu Andrónico Rodríguez, získal osem percent hlasov.
Aby sa nemuselo kona? druhé kolo volieb, ví?az volieb hlavy štátu potreboval získa? bu? viac ako 50 percent hlasov, alebo 40 percent a ma? náskok desa? percentuálnych bodov pred druhým najúspešnejším kandidátom.
Ke?že žiadny kandidát túto podmienku v prvom kole nesplnil, o novom prezidentovi Bolívie rozhodne 19. októbra druhé kolo.
Takmer osem miliónov ob?anov Bolívie, kde je ú?as? na vo?bách povinná, si mohlo vybra? z ôsmich prezidentských kandidátov. Rozhodovali aj o viceprezidentovi a 130 ?lenoch Poslaneckej snemovne a 36 ?lenoch Senátu.
Vo?by sa konali v ?ase vážnej hospodárskej krízy, ke? inflácia v Bolívii dosahuje 25 percent a krajina trpí nedostatkom pohonných hmôt a cudzej meny.
Experti porovnávajú situáciu v Bolívii so susednou Argentínou takisto zmietanou hospodárskou krízou, kde voli?i v roku 2023 ukon?ili dlhoro?nú vládu ?avicovo orientovaných perónistov. Za prezidenta tam bol zvolený ultrapravicový zástanca vo?ného trhu Javier Milei.
Za Eva Moralesa, prvého prezidenta z radov domorodého obyvate?stva (2006 – 2019), zažívala Bolívia viac ako desa? rokov výrazný hospodársky rast. Tento ?avicový politik znárodnil plynárenský sektor a zisky investoval do sociálnych programov, ?ím znížil extrémnu chudobu na polovicu. Nedostato?né investície do tohto sektora však nakoniec viedli k prepadu príjmov.
Bolívia má okrem toho najvä?šie zásoby lítia na svete, ktoré je k?ú?ovou surovinou pre elektromobily a batérie. Jeho ?ažba je však zatia? pomalá a zmena vlády by mohla u?ah?i? investície.
Zdroj feed teraz.sk
