TKP.at, Dr. Peter F. Mayer, 25.09.2024
Extrémne po?asie, ktoré v polovici septembra zaplavilo ve?ké ?asti strednej Európy, sa ozna?uje za dôsledok klimatických zmien a za jednorazovú udalos?. Predchádzajúce extrémne výkyvy po?asia sa zámerne ignorujú. Opä? možno len poveda? spolu s Brunom Kreiským: „U?te sa históriu, pán redaktor.“
ORF je opä? na ?ele podnecovania klimatickej paniky. Pod názvom „Extrémne zrážky dvakrát pravdepodobnejšie“ možno nájs? sériu nepodložených tvrdení: „Nedávno publikovaná štúdia sa teraz pokúša presnejšie kvantifikova? vplyv globálneho otep?ovania na extrémne udalosti: Pravdepodobnos? sa zdvojnásobila. Zrážky boli najmenej o sedem percent intenzívnejšie, ako by boli pred industrializáciou.“ Toto tvrdenie však nie je podložené historickými údajmi a ?lánok, na ktorý sa odvolávajú, je nesprávne ozna?ený ako štúdia. Skrýva sa za ním „správa“ z neslávne známej Imperial College v Londýne (ICL), ktorá je známa úplne nesprávnymi prognózami, ktoré boli príliš vysoké najmenej 100-násobne, ako napríklad v prípade Covidu, slinta?ky a kríva?ky a takmer všetkých ostatných infek?ných chorôb.
Najskôr ve?mi stru?ný odkaz na dostupné údaje o povodniach vo Viedni od roku 1500 z Centra pre dejiny životného prostredia na Univerzite prírodných zdrojov a prírodných vied vo Viedni:
Obr. 3: Po?et zdokumentovaných povodní za desa?ro?ie v okolí Viedne (Dunaj bez prítokov) od roku 1500 n. l. Za posledných 500 rokov sú vidite?né predovšetkým tri fázy zvýšenej povod?ovej aktivity: prvý nárast v 60. rokoch 15. storo?ia, druhá, ešte intenzívnejšia fáza v 18. storo?í a najnovšie od konca 20. storo?ia.
Teplé obdobia s teplotami o 2 až 3 stupne vyššími ako dnes sú staroveké teplé obdobia okolo roku 0 n. l. (Spolo?ná éra) a okolo roku 1000 n. l. Najsilnejšie chladné obdobie okolo Maunderovho slne?ného minima bolo v rokoch 1645 až 1715, ale aj v storo?iach pred ním a po ?om bolo podstatne chladnejšie ako dnes. Súvislos? s klímou nie je z údajov zrejmá.
Vrá?me sa však k tenden?nému dokumentu z Imperial College. Obsahuje vety ako:
“Frekvencia nie je jedinou vlastnos?ou depresií Vb [vyslovovaných ako 5b pod?a Messmera a kol., 2015)], ktorá by sa mohla potenciálne zmeni? v otep?ujúcej sa klíme. Zmeni? sa môžu aj ?alšie faktory ovplyv?ujúce zrážky a ovplyvni? pravdepodobnos? a intenzitu celkových zrážok analyzovaných v ?alšej ?asti tejto štúdie. V dnešnej klíme, ktorá je o 1,3 °C teplejšia ako na za?iatku industrializácie, je zrážková udalos? takéhoto rozsahu ve?mi zriedkavým javom, ktorý sa o?akáva približne raz za 100 až 300 rokov. Ke?že táto udalos? je z?aleka najprudšia, aká bola kedy zaznamenaná, je ?ažké odhadnú? presnú dobu návratu len na základe približne 100 rokov pozorovaných údajov. Vo zvyšku analýzy používame 100-ro?nú dobu návratu.”
Takže „možno“ – alebo nie – a naj?ažšia, aká bola kedy zaznamenaná, ?o samozrejme nie je pravda. Z osobnej skúsenosti to môžem vylú?i?, napríklad pokia? ide o Kamptal, kde bola povode? v roku 2002 podstatne vážnejšia, s vyšším stavom vody a vä?ším množstvom daž?a, dvakrát po sebe v rozpätí dvoch týžd?ov.
A vylú?i? to možno aj na základe prietoku Dunaja pri Viedni, ktorý bol 5. júna 2013 11150 m3/s, ale tentoraz neprekro?il krátkodobé maximum 10 500 m3/s 15. septembra 2024 o 19.00 hod. V roku 2002 to bolo 10257 m3/s, v roku 1954 9600 m3/s. Z wiki o histórii Viedne (pozri nižšie) je pre rok 1501 známych približne 14 000 m3/s, ?o sa zara?uje medzi troj- až pä?tisícové udalosti.
Dunaj má zbernú funkciu, takže jeho prietoky majú význam pre ove?a vä?šie územia ako jedno údolie. Tu je preh?ad prietokov v Korneuburgu, tesne pred Vied?ou:
Tu je ?alší text:
“Aby sme posúdili, ?i zmena klímy spôsobená ?lovekom ovplyvnila intenzívne zrážky, najprv ur?íme, ?i v pozorovaniach existuje trend. Pri poh?ade na vyššie opísanú regionálnu mierku sa pravdepodobnos? výskytu silných štvord?ových daž?ov od predindustriálneho obdobia zvýšila približne na dvojnásobok a ich intenzita vzrástla o 20 %. Odhady sa stávajú neistejšími, ke? sa posudzujú v miestnej mierke a v niektorých pozorovaných údajoch sú obmedzené.”
Opä? treba poznamena?, že údaje z ?aleko najvä?šej rieky v strednej Európe to neukazujú, naopak, ukazujú, že bez oh?adu na to, ?i je o nie?o teplejšie alebo ve?mi chladno, dochádza k záplavám a silným daž?om. To, ?o sa zmenilo v porovnaní s rokmi 2002 a 2013, je, že po Covide sa otázka klimatických zmien využíva na reštrukturalizáciu spolo?nosti smerom k autoritársko-fašistickým formám vládnutia a k likvidácii základných a ?udských práv.
Extrémy po?asia som zdokumentoval pomocou kroniky Kettlasbrunnu vo Weinvierteli, ale oficiálna wiki história Viedne je ešte pôsobivejšia. Tu je nieko?ko k?ú?ových bodov z nej.
Je známe, že v rokoch 1012 až 2013 sa vyskytli po?etné povodne spôsobené Dunajom, vrátane
- 1193 (vytvorenie strmého brehu severne od Währinger Straße, Limesstraße bola odtrhnutá; Liechtensteinstraße)
- 1399 (po šiestich týžd?och daž?ov medzi Nanebovstúpením Pána a sviatkom svätého Víta [15. júna])
- 1438 (zni?enie centra Stadlau a kostola)
- 1501 (od 14. do 24. augusta, vrchol 15. augusta – preto známy aj ako „Himmelfahrtsgieß“; 14 000 m³/sek. [najsilnejšia známa povode?]; postihnuté všetky mestá pozd?ž Dunaja). Povode? z roku 1501 sa klasifikuje ako udalos? trvajúca tri až pä?tisíc rokov.
- 1682 (Roßau, Leopoldstadt; porovnaj hlavný archívny súbor júl/1682)
- 1729 (9. februára, ?adová zátarasa vysoká približne 10,9 m v spojení s daž?om a topením, ve?ké škody na mostoch a budovách v Leopoldstadte, Brigittenau a po prúde Viedne)
- V roku 1740, po?as mimoriadne studenej zimy 1739/40, Viede? len o vlások unikla ni?ivej katastrofe. Rieky boli pokryté ?adom už koncom novembra 1739. Ke? sa ?adové kryhy nahromadia a zaklinia, vznikne „?adová vlna“. Tá na Dunaji trvala v tom roku celých desa? týžd?ov, po?as ktorých sa bolo treba obáva? najhoršieho. Ak by sa tlak na hrádzu v dôsledku topenia alebo zrážok stal príliš ve?kým, nielenže by vznikla nieko?ko metrov vysoká povod?ová vlna, ale zárove? by sa pred ?u natla?ili obrovské bloky ?adu a zdevastovali by oblas? pod ?ou. Až koncom marca 1740 sa ?adová vlna prelomila a nebezpe?enstvo povodne bolo zažehnané.
- 1785 (14. až 22. júna, silné lejaky, Leopoldstadt, Brigittenau, Floridsdorf); pozri: Povode? 1785
- 1787 (29. októbra až 2. novembra – „Allerheiligen-Hochwasser“ alebo „Allerheiligengieß“, na ?avom brehu Dunaja až po oblas? Stammersdorf)
- 1830 (28. februára až 1. marca, Lichtental [vysoká voda v kostole], Leopoldstadt [vysoká voda Augarten], Weißgerbervorstadt, miesta na ?avom brehu Dunaja vrátane Kagranu [márnica na cintoríne zni?ená] a Hirschstettenu; Lassingleithner; 21, Leopoldauer Platz 91 [vysoká voda na dome]; 19 m?tvych)
- 2002 Po?as katastrofálnej povodne na Dunaji v auguste 2002 nebola susedná mestská oblas? zaplavená v?aka rozšírenej protipovod?ovej ochrane, ktorú zabezpe?ila výstavba od?ah?ovacieho kanála „Nový Dunaj“ a Dunajského ostrova.
- 2013 (jún) V?aka rozšírenej protipovod?ovej ochrane, ktorú zabezpe?ila výstavba od?ah?ovacieho kanála „Nový Dunaj“ a dunajského ostrova, nedošlo k zaplaveniu susednej mestskej oblasti.
Existujú aj záznamy o extrémnych udalostiach na rieke Viede?:
To isté platí aj pre ostatné viedenské toky, konkrétne Als, Marienbach, Ottakringer Bach, Krottenbach, Liesingbach a Retter.
Ako vidíme, tvrdenia Imperial College o po?así a podnebí nemôžu obstá? pri historickom skúmaní rovnako ako tvrdenia o Covide. Tu je príklad predpovedí ICL (sivá alebo oranžová farba) a skuto?nosti (modrá farba), ako ju uviedol TKP 22. júna 2020:
Uctieva?i CO2 a popiera?i slnka chcú zjavne opä? nižšie teploty. ?o sa však dá prirovna? k úmyselnému, masívnemu, kriminálnemu poškodzovaniu, ako to možno vidie? napríklad v diele Eiszeit in Wien. Tu je krátky úryvok:
“Ni?ivé masy ?adu a vody
Kronikári 18. a 19. storo?ia podrobne informujú o takýchto udalostiach, ktoré sa na dlhý ?as zapísali do dejín mesta ako obávané katastrofy. Sila postupujúceho ?adu ni?ila mosty a lávky a pri príliš rýchlom topení zaplavovala brehy rieky ?aleko do mesta.
Situácia bola obzvláš? dramatická v januári 1830, ke? teploty klesli na 22 stup?ov pod nulou. Následná ?adová vlna trvala viac ako mesiac, kým koncom februára nastalo náhle topenie. ?ad sa prelomil, plávajúce kryhy zni?ili ve?ký Táborov most a strhli nespo?etné množstvo budov; ve?ké masy vody sa závratnou rýchlos?ou valili do ve?kých ?astí Leopoldstadtu a Rossau. V (…) noci sa prelomil ?ad na všetkých hrádzach a ?adové kryhy ?ažké ako centimetre zaliali ulice viedenských predmestí bližšie k rieke. Výsledok bol katastrofálny: 74 m?tvych, 681 zni?ených a vážne poškodených domov.”
Klimatickej panike chýba akýko?vek vedecký alebo historický základ. Korporátne a vládne médiá (napríklad ORF) a pseudovedecké inštitúcie ako ICL, Rockefellerova nadácia OSN IPCC a, samozrejme, samotná OSN, EÚ a jednotlivé politické strany v EÚ, Nemecku a Rakúsku šíria svoje politické programy, ktoré sú v rozpore s vedeckými zisteniami a historickými faktami.
Zdroj: https://tkp.at/2024/09/25/extremregenfaelle-doppelt-so-wahrscheinlich-nur-wenn-man-geschichte-leugnet/
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obt?žující a automatické reklamy uvnit? ?lánk?, která n?kdy znesnad?uje ?tení. Pokud to oceníte, budeme vám vd??ni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o p?ísp?vcích naleznete zde.
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
