Po vo?bách v septembri 1998 musel urobi? ako predseda SD? a predseda parlamentu dve zásadné veci. „V roku 1998, ke? sme prišli do parlamentu a boli sme po vo?bách druhou najsilnejšou stranou, bolo potrebné ozdravova? ekonomiku. V rámci toho SD? ako ?avicová strana, ktorá bola orientovaná predovšetkým na sociálne záujmy pracujúcich, musela v niektorých veciach ustúpi? a podriadi? sa nevyhnutnému procesu ozdravenia ekonomiky, financií. Išlo vtedy o viac ako 100 miliónov korún na ozdravenie bánk,“ uviedol pre TASR Migaš.
To bolo pod?a neho pre ?avicovú stranu nepríjemné. „Muselo sa to urobi?, lebo by sa nám rozsypal bankový systém. Patri?ným spôsobom nám to voli?i potom pri vo?bách v roku 2002 spo?ítali,“ dodal expolitik.
Za jeho éry ako predsedu zákonodarného zboru prijal parlament 519 zákonov. „Vä?šina z nich bola spojená s prijatím Slovenska do EÚ. Vtedy sa rokovalo aj tri dni po nociach a nonstop. ?iže to boli také veci, ktoré sa, samozrejme, museli vykona?, ale nie sú vždy príjemné. Zvládlo sa to a osobne si myslím, že to bola ve?ká zásluha aj poslancov za SD?. Urobil sa obrat v zahrani?nej politike Slovenska a jednoducho k akceptovaniu aj v EÚ, aj vo svete,“ zdôraznil.
Jozef Migaš sa narodil 7. januára 1954 v obci Pušovce v okrese Prešov. V roku 1978 vyštudoval na Filozofickej fakulte Štátnej univerzity v Kyjeve vedecký komunizmus. Profesijnú kariéru odštartoval ako u?ite? na Vysokej škole politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave. Popri tom pracoval aj na Slovenskej akadémii vied v Košiciach.
V roku 1990 sa stal jedným zo spoluzakladate?ov SD?, v ktorej ako predseda pôsobil od roku 1996 do roku 2001. Neskôr zastával pozíciu manažéra výkonného výboru strany. V zahrani?nej politike za?al pôsobi? od roku 1993, ke? sa stal ve?vyslaneckým radcom na Ukrajine. Na tejto pozícii pôsobil do roku 1995, ke? sa stal na dva roky ve?vyslancom Slovenska na Ukrajine.
Migaš spomína aj na to, ako sa rozhodoval, s kým ís? do vlády. „Politický proces po roku 1998 bolo potrebné oto?i? od medzinárodnej izolácie a nedobrých tendencií, pokia? išlo o naše postavenie v európskej aj širšej svetovej politike. Musel som prija? rozhodnutie, že ideme do širokej koalície, ?o nie je vždy ideálne a ?o aj sú?asný vývoj potvrdzuje. Rozhodli sme sa pre to, aby sme krajinu dostali na správny smer, pokia? ide o medzinárodné vz?ahy, medzinárodnú politiku. Išlo vtedy o našu šancu dosta? sa do Európskej únie a by? plnohodnotnou krajinou v rámci EÚ,“ povedal vtedajší predseda SD?.
V roku 1998 sa stal nielen predsedom NR SR, ale v tomto období aj zastupujúcim prezidentom SR (až do roku 1999). Bol zárove? poverený vymenovaním vlády, ku ktorému došlo 30. októbra 1998. Funkciu predsedu NR SR zastával do roku 2002.
Jeho diplomatická kariéra pokra?ovala v Ruskej federácii, kde bol v rokoch 2009 až 2014 ve?vyslancom Slovenska s priakreditáciou v Arménsku a Azerbajdžane. V rokoch 2015 až 2016 pôsobil na Slovensku ako poradca predsedu vlády pre zahrani?nú politiku.
Za ve?vyslanca Bieloruska ho vymenoval 2. februára 2016 prezident Andrej Kiska. Na poste pôsobil štyri roky. V máji 2020 požiadal o uvo?nenie z funkcie po tom, ako sa zú?astnil na oslavách výro?ia skon?enia druhej svetovej vojny v Minsku bez toho, aby tom informoval ministerstvo zahrani?ných vecí.
Minulý rok neúspešne kandidoval za predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), ktorej je ?lenom od roku 2020 od návratu z misie ve?vyslanca v Minsku.
Jozef Migaš je ženatý a má dvoch synov a dve dcéry.
Zdroj feed teraz.sk
