Legi-Team | 27. Jan. 2025
Internet a mnohé z jeho najpopulárnejších spolo?ností vznikli priamo z národného bezpe?nostného aparátu Spojených štátov, hoci sa ?asto vykres?uje, že bol vytvorený pre slobodu ?udí.
Dnes už globálna ekonomika nefunguje na báze ropy, ale na báze dát. Krátko po nástupe mikroprocesora sa objavil internet, ktorý spustil nápor dát putujúcich optickými káblami pod oceánmi a satelitmi nad oblohou. Hoci sa ?asto vykres?uje ako oslobodite? ?udstva od utlá?ate?ov národných štátov, ktorý umož?uje predtým nemožné vzájomné prepojenie a sociálnu organizáciu medzi geograficky oddelenými kultúrami, aby sa obišiel monopol sily svetových vlád, samotný internet sa paradoxne zrodil z najvä?šieho vojenského impéria v modernom svete – Spojených štátov.
ARPANET
Internet vznikol ako ARPANET, projekt Agentúry pre pokro?ilé výskumné projekty (ARPA), ktorá sa v roku 1972 premenovala na Agentúru pre pokro?ilé obranné výskumné projekty (DARPA) a v sú?asnosti je sú?as?ou ministerstva obrany. Agentúru ARPA založil v roku 1958 prezident Eisenhower (pozri Eisenhowerov pamätník) v Úrade ministra obrany (OSD) ako priamu reakciu na najvä?šieho vojenského rivala USA, ZSSR, ktorý vypustil na obežnú dráhu Zeme Sputnik, prvú umelú družicu s technológiou prenosu dát. (Porovnaj Popular Science) Založenie ARPA, ktoré sa historicky považuje za zrod vesmírnych pretekov, bolo v skuto?nosti za?iatkom dnes už desa?ro?ia trvajúcej militarizácie sprostredkovate?ov dát, ktorá rýchlo viedla k svetovo významnému vývoju globálnych systémov ur?ovania polohy (GPS), osobných po?íta?ov, po?íta?ových sietí na spracovanie informácií („time-sharing“), pôvodnej umelej inteligencie a technológie autonómnych bezpilotných lietadiel so zbra?ou.
V októbri 1962 (pozri ?as? Ako sa zrodil web) bol J. C. R. Licklider, bývalý profesor MIT a viceprezident spolo?nosti Bolt Beranek and Newman (známej ako BBN, ktorú teraz vlastní obranný dodávate? Raytheon), vymenovaný novovytvorenou agentúrou ARPA za vedúceho Úradu pre techniky spracovania informácií (IPTO). V BBN Licklider vypracoval prvé známe myšlienky globálnej po?íta?ovej siete a v auguste 1962 uverejnil sériu poznámok, z ktorých vyplynula jeho koncepcia „intergalaktickej po?íta?ovej siete“. Šes? mesiacov po svojom nástupe do ARPA rozposlal Licklider svojim kolegom z IPTO (pozri worrydream.com) memorandum – adresované „?lenom a partnerom Medzigalaktickej po?íta?ovej siete“ – v ktorom opísal „?asovo zdie?anú po?íta?ovú sie?“ – vychádzajúc z podobného skúmania zdie?aných, distribuovaných po?íta?ov Johna Forbesa Nasha, Jr. v dokumente „Paralelné riadenie“ z roku 1954, ktorý si objednal dodávate? obranných služieb RAND a ktorý sa stal základným konceptom siete ARPANET, prvej realizácie dnešného internetu.
J.C.R. Licklider v Úrade pre techniky spracovania informácií ARPA;
Zdroj: The Conversation
Pred technologickými inováciami, ktoré skúmal Licklider a jeho kolegovia z agentúry ARPA, sa dátová komunikácia – v tom ?ase predovšetkým hlasová komunikácia prostredníctvom telefónnych liniek – spoliehala na prepínanie okruhov, pri ktorom každý telefónny hovor ru?ne spojil operátor, aby vytvoril vyhradené analógové elektrické spojenie medzi oboma stranami. Paul Baran z RAND Corporation a neskôr aj samotná ARPA za?ali pracova? na metódach, ktoré by umožnili spo?ahlivú dátovú komunikáciu v prípade ?iasto?ného prerušenia spojenia, napríklad v prípade jadrovej udalosti alebo iného vojnového ?inu, ?oho výsledkom by bola distribuovaná sie? bezobslužných uzlov, ktoré by požadované informácie rozdelili na menšie bloky údajov – teraz nazývané pakety – a potom by ich smerovali samostatne, aby sa opä? spojili v požadovanom cieli. (Pozri RAND)
Hoci si to vtedajší technológovia ur?ite neuvedomovali, tento úspech distribuovaného presmerovania a globálnej výmeny informácií prostredníctvom dátových paketov vytvoril úplne novú komoditu – digitálne dáta.
Stru?ná história finan?ného spravodajstva v podobe zbraní
Dlho predtým, ako ZSSR viedol Spojené štáty k vytvoreniu agentúry ARPA zo strachu pred militarizovanými satelitnými aplikáciami po vypustení Sputnika, zohrávali sprostredkovatelia údajov dôležitú úlohu vo vojenstve a najmä na trhoch sprevádzajúcich vojenské konflikty. Známy, ale skorý príklad sa vyskytol po?as napoleonských vojen v 19. storo?í, ke? bankárska rodina Rothschildovcov využívala poštové holuby a jazdeckých kuriérov, aby získala informa?nú výhodu o výsledku bitky a zárove? rýchlo komunikovala so svojimi obchodníkmi v Londýne. (Porovnaj Institutional Investor) Tieto technologické výkony pohá?ané zvieratami umožnili maklérom napojeným na Rothschildovcov uzatvára? dobre informované stávky na výsledok vojnového ?aženia Francúzska s cie?om umiestni? sa na ví?aznej strane ve?kých menových a komoditných stávok.
Túto podobnú, ale zmodernizovanú techniku neskôr využívali také osobnosti ako obchodník s komoditami (a agent Mossadu, pozri LA Times) Marc Rich v 80. rokoch 20. storo?ia, ktorý využíval satelitné telefóny a optické zobrazovacie techniky na sledovanie a sprostredkovanie tokov ropných tankerov medzi krajinami, ?o jeho obchodom poskytovalo asymetrickú výhodu pri obchodovaní v rámci aktívneho petrodolárového systému. (pozri Institutional Investor) Podobne spolo?nos? Moore Capital Louisa Bacona dosiahla v prvom roku 86 % zisk (pozri Turtle Trader) najmä v?aka tomu, že správne predvídala inváziu Saddáma Husajna do Kuvajtu prostredníctvom šikovného zdie?ania spravodajských informácií z vojenských zdrojov a dlhých pozícií na cenách ropy pri krátkych pozíciách na akciách.
Ako sa front modernej vojny pomaly vyvíjal od priamych vojenských akcií k finan?ným špekuláciám so zbra?ami, trh s údajmi sa stal rovnako cenným ako samotný rozpo?et na obranu. Z tohto dôvodu sa potreba spo?ahlivých údajov stala najdôležitejšou otázkou národnej bezpe?nosti, ?o viedlo k rozšíreniu pokro?ilých sprostredkovate?ov údajov, ktorí vznikli z agentúry DARPA a spravodajskej komunity a pripomínali projekt Manhattan 21. storo?ia.
Projekt San Jose: Google, Facebook a PayPal
Založením rizikovej firmy CIA In-Q-Tel a rozšírením rizikových firiem so sídlom v Silicon Valley, ktoré sa sústre?ovali na Sand Hill Road v kalifornskom Palo Alto, bolo financovanie novej generácie amerických sprostredkovate?ov údajov dokon?ené. Prvou firmou na Sand Hill Road bola Kleiner Perkins Caufield & Byers, známejšia ako KPCB, ktorá sa podie?ala na financovaní internetových priekopníkov Amazon, AOL a Compaq a priamo financovala aj spolo?nosti Netscape a Google. Medzi partnerov KPCB patrili vládni predstavitelia, ako napríklad bývalý viceprezident Al Gore (pozri Kleiner Perkins), bývalý minister zahrani?ných vecí Colin Powell (pozri LightReading) a Ted Schlein (pozri Kleiner Perkins) – ten bol ?lenom predstavenstva spolo?nosti In-Q-Tel a ?lenom poradného výboru NSA. KPCB bola tiež úzko spojená s priekopníkom internetových sietí Sun Microsystems (pozri história spolo?nosti), ktorý je známy tým, že vybudoval vä?šinu sie?ových prepína?ov a ?alšej infraštruktúry potrebnej pre modernú širokopásmovú ekonomiku.
Okrem zjavnej potreby sie?ovej infraštruktúry pre dátové hospodárstvo si jeden z prvých zamestnancov spolo?nosti Sun a neskorší partner KPCB Bill Joy nechal patentova? široko používaný softvér distribuovaného súborového systému známeho ako NFS (Network File System). (Pozri Berkeley) Za?iatkom 90. rokov 20. storo?ia spolo?nos? Sun založila aj dcérsku spolo?nos? zameranú na verejný sektor, známu ako Sun Federal. Do roku 1991 bola spolo?nos? Sun Federal zodpovedná za viac ako polovicu pracovných staníc, ktoré si objednávali miestne, štátne a federálne úrady v celej krajine. (Pozri históriu spolo?nosti) Azda najznámejší svetový sprostredkovate? údajov, spolo?nos? Google, ktorej obaja zakladatelia pochádzali zo Stanfordskej univerzity, založil bývalý zakladate? spolo?nosti Sun Microsystems Andy Bechtolsheim a jeho partner v spolo?nosti Granite Systems, ktorá sa zaoberá prepájaním sietí Ethernet (neskôr ju získala spolo?nos? Cisco), David Cheriton, pri?om najznámejší generálny riadite? spolo?nosti Google Eric Schmidt bol bývalým technickým riadite?om spolo?nosti Sun Microsystems. (Pozri Forbes)
Vznik Silicon Valley z akademického prostredia v severnej Kalifornii nebol náhodný, ale bol priamo ovplyvnený netajným programom známym ako projekt Massive Digital Data Systems (MDDS). Na vývoji MDDS sa priamo podie?ali CIA, NSA a samotná DARPA v rámci programov po?íta?ových vied na Stanforde a CalTech, ako aj na MIT, Harvarde a Carnegie Mellon. Pod?a správy ?asopisu Quartz je tento výskum, ktorý má zjavné dôsledky pre národnú bezpe?nos?, „z ve?kej ?asti financovaný a riadený neutajovanými vedeckými agentúrami, ako je NSF (National Science Foundation), ?o umož?uje rozšírenie architektúry do súkromného sektora“, aby sa dosiahlo to, v ?o dúfa spravodajská komunita. Biela kniha MDDS bola uverejnená v roku 1993 a v priebehu nieko?kých rokov bolo prostredníctvom NSF rozdelených viac ako tucet grantov, každý v hodnote nieko?kých miliónov dolárov, s cie?om zachyti? najs?ubnejšie snahy a zabezpe?i?, aby sa tieto snahy stali duševným vlastníctvom kontrolovaným americkou regula?nou agentúrou.
„Nielenže sa ?innosti stávajú zložitejšími, ale meniace sa požiadavky si vyžadujú, aby IC [spravodajská komunita] spracovávala rôzne typy a vä?šie objemy údajov,“ uvádza sa v bielej knihe MDDS. „V dôsledku toho IC preberá aktívnu úlohu pri podpore výskumu efektívneho riadenia rozsiahlych databáz a zabezpe?uje, aby sa požiadavky IC mohli integrova? alebo prispôsobi? komer?ným produktom. Ke?že tieto výzvy nie sú špecifické len pre jednu agentúru, riadiaci štáb Spolo?enstva (CMS) poveril pracovnú skupinu pre rozsiahle digitálne dátové systémy [MDDS], aby sa zaoberala požiadavkami a identifikovala a vyhodnotila potenciálne riešenia.“
Prvá odtajnená informácia pre vedcov mala názov „birds of a feather briefing“ (pozri Google Groups) a bola formalizovaná v roku 1995 na konferencii v San Jose v Kalifornii pod názvom „Birds of a Feather Session on the Intelligence Community Initiative in Massive Digital Data Systems“ (Zasadnutie o iniciatíve spravodajského spolo?enstva v oblasti masívnych digitálnych dátových systémov). V tom istom roku bol jeden z prvých grantov MDDS udelený Stanfordskej univerzite, ktorá už desa? rokov pracovala s grantmi NSFa DARPA. Hlavným cie?om tohto grantu bolo „optimalizova? ve?mi zložité dotazy“, zatia? ?o druhý grant bol zameraný na vybudovanie rozsiahlej digitálnej knižnice na internete. (Porovnaj NFS) Tieto dva granty financovali výskum vtedajších absolventov Stanfordu a neskorších spoluzakladate?ov spolo?nosti Google Sergeja Brina a Larryho Pagea. Dvaja manažéri spravodajských agentúr sa pravidelne stretávali s Brinom ešte po?as jeho pôsobenia na Stanforde a finalizovali výskum, ktorý mal vies? k vytvoreniu spolo?nosti Google – všetko bolo financované z grantov NSA a CIA prostredníctvom MDDS.
Algoritmy spolo?nosti Google boli vytvorené na po?íta?och poskytnutých prostredníctvom MDDS v rámci projektu digitálnej knižnice financovaného NSF-DARPA a NASA na Stanforde. Zdroj: Stanford.edu
Hoci sa to pri opisovaní histórie vzniku Googlu ?asto nespomína, hlavný riešite? grantu MDDS výslovne ozna?il Google za priamy výsledok svojho výskumu: „Jeho základná technológia, ktorá mu umož?uje nájs? stránky ove?a presnejšie ako iné vyh?adáva?e, bola ?iasto?ne podporená týmto grantom,“ napísal Jeffrey Ullman. (Porovnaj NFS) Webová stránka Stanfordského Infolabu vysvet?uje, že „vývoj algoritmov Google sa uskuto?nil na viacerých po?íta?och, ktoré boli poskytnuté predovšetkým v rámci projektu Digitálna knižnica financovaného NSF-DARPA-NASA na Stanforde“.
Google ur?ite stanovil štandard úspechu po?as prvej bubliny dot-com. Ale krátko po jeho založení vznikli z univerzít pridružených k MDDS dve podobné spolo?nosti zo Silicon Valley s úzkymi väzbami na spravodajskú komunitu – PayPal a Facebook.
Spolo?nos? PayPal založili v decembri 1998 ako Confinity Inc. zakladatelia Peter Thiel a Max Levchin spolu s Lukom Nosekom a Kenom Howerym. (Pozri Unlimited Hangout) Spolo?nos? chcela ponúknu? finan?ným inštitúciám technologickú možnos? zabezpe?i? mobilné a online ekonomické transakcie pomocou kryptografie – technológie, ktorá bola v tom ?ase v Spojených štátoch prísne regulovaná. Thiel v roku 1992 vyštudoval právo na Stanfordovej univerzite a potom krátko pracoval v právnickej firme Sullivan & Cromwell na Wall Street – právnickej firme, ktorá bola dlho známa svojimi väzbami na spravodajský aparát USA. (Pozri Internationalist 360°) Spolo?nos? Confinity Inc. spo?iatku sídlila na 165 University Avenue v kalifornskom Palo Alto (pozri CNET), v budove, v ktorej predtým sídlil Google po?as svojich „formovacích rokov“, pri?om predtým zdie?al kanceláriu so spolo?nos?ou X.com Elona Muska.
Po?as týchto formujúcich sa rokov tím PayPal úzko spolupracoval so spravodajskými službami. Levchin neskôr v rozhovore s Charlie Roseom vysvetlil: „Myslím si, že spolupráca vlády so súkromným sektorom je skvelá vec. Ke? sme v spolo?nosti PayPal pracovali na bezpe?nostných opatreniach a opatreniach proti podvodom, spolupracovali sme so všetkými možnými troj- a štvorpísmenkovými agentúrami a boli to jedny z najlepších a najproduktívnejších vz?ahov, aké som ako podnikate? mal… Myslím si, že ak im súkromný sektor môže pomôc?, mali by sme.“ Vzh?adom na bezprecedentný vírusový rast používate?skej základne strávili inžinieri spolo?nosti PayPal vä?šinu rokov formovania spolo?nosti vývojom softvéru, ktorý mal pomôc? odhali? podvodné transakcie s cie?om zmierni? rastúce náklady na rozmáhajúce sa podvody v ekosystéme, pri?om nakoniec vyvinuli adaptívny algoritmus pomenovaný „Igor“ pod?a ruského zlo?inca, ktorý sa ?asto vysmieval oddeleniu podvodov spolo?nosti PayPal. (Pozri NY Intelligencer)
V roku 2003, rok po predaji spolo?nosti PayPal spolo?nosti eBay, Thiel oslovil Alexa Karpa, bývalého spolužiaka zo Stanfordu, s novým podnikate?ským nápadom: „Pre?o nepouži? Igora na sledovanie teroristických sietí prostredníctvom ich finan?ných transakcií?“ Thiel vzal peniaze z predaja PayPal na založenie spolo?nosti a po nieko?kých rokoch oslovovania investorov získala novovzniknutá spolo?nos? Palantir investíciu v odhadovanej výške 2 milióny dolárov (pozri Intel Today) od spolo?nosti rizikového kapitálu CIA, In-Q-Tel. Spoluzakladatelia spolo?nosti Palantir (pozri MIT Technology Review) konzultovali s Johnom Poindexterom po?as jeho pôsobenia vo funkcii vedúceho vtedajšieho kontroverzného programu DARPA Total Information Awareness s cie?om privatizova? kontroverzný program sledovania. V roku 2020 sa Intelligencer rozprával s bývalým spravodajským úradníkom zapojeným do tejto investície, ktorý tvrdil, že CIA dúfala, že „využitie technických znalostí Silicon Valley“ jej umožní „integrova? široko disparátne zdroje údajov bez oh?adu na ich formát“.
V roku 2013 zoznam klientov spolo?nosti Palantir zah??al „CIA, FBI, NSA, Centrum pre kontrolu chorôb, námornú pechotu, letectvo, velite?stvo špeciálnych operácií, West Point a da?ový úrad“ (pozri TechCrunch), pri?om približne „50 % obchodov“ pochádzalo zo zákaziek verejného sektora. Spolo?nos? Palantir je úzko prepojená s americkou vládou, ale jej finan?ný spin-off Palantir Metropolis sa zameriava na poskytovanie „analytických nástrojov“ pre hedžové fondy, banky a spolo?nosti poskytujúce finan?né služby“, aby sa navzájom pre?stili. Ako uvádza denník The Guardian, „Palantir poskytuje motor na globálny doh?ad a dátovo efektívnu vojnu nielen Pentagónu, ale aj Wall Street“.
Facebook, nie nepodobný spolo?nosti Palantir, bol jedným z nástrojov privatizácie kontroverzných amerických vojenských sledovacích projektov po 11. septembri 2001 a bol tiež vytvorený jedným z partnerov MDDS, Harvardovou univerzitou. (Pozri Unlimited Hangout) Spoluzakladate? spolo?nosti PayPal a Palantir Peter Thiel sa stal prvým významným investorom Facebooku na podnet priekopníka v oblasti zdie?ania súborov Seana Parkera, ktorý sa prvýkrát dostal do kontaktu so CIA vo veku 16 rokov (pozri Forbes). To, ?o sa stalo s Facebookom po zapojení Thiela a Parkera, sa tak nápadne podobalo na iný zaniknutý projekt DARPA z toho istého obdobia, známy ako LifeLog, že architekt a vedúci projektu LifeLog v DARPA dokonca zaznamenal priame paralely. Jednou z týchto paralel, ktorú však bývalí vedúci projektu DARPA nespomenuli, je skuto?nos?, že Facebook bol spustený presne v ten istý de?, ako bol zrušený LifeLog. Dlhodobé väzby Facebooku na armádu a spravodajské agentúry siahajú ?aleko za jeho za?iatky, vrátane odhalení o jeho spolupráci so špionážnymi agentúrami (pozri Mother Jones) v rámci Snowdenových únikov (pozri BBC) a jeho úlohe v operáciách na ovplyv?ovanie – niektoré dokonca priamo obvi?ujú spolo?nosti Google a Palantir.
Nevypovedaným dôsledkom globálneho rozšírenia Facebooku bolo tajné, ?ažkopádne vytvorenie prvého systému digitálnych preukazov totožnosti – nevyhnutnos? pre nadchádzajúcu digitálnu ekonomiku. Používatelia si vytvorili svoje profily tak, že sociálnej sieti poskytli množstvo osobných informácií, pri?om Facebook mohol tieto údaje využi? na vytvorenie rozsiahlych sietí prepojení medzi inak neznámymi sociálnymi skupinami. Existujú dokonca dôkazy, že Facebook vytvoril náhradné ú?ty pre ?udí, ktorí sa objavili v údajoch o používate?och, ale nemali vlastný profil. Google aj PayPal by používali podobné metódy digitálnej identifikácie, aby umožnili používate?om prihlási? sa na iné webové stránky, ?ím by sa vytvorili interoperabilné identifika?né systémy, ktoré by mohli preniknú? do celého internetu.
Podobný vývoj prebieha aj vo finan?nom sektore, ke?že sociálne siete sprostredkované údajmi – vrátane Facebooku a Muskovho X (predtým Twitter) – sa predstavujú ako budúcnos? organizácií poskytujúcich finan?né služby. Táto myšlienka dáva vä?ší zmysel, ke? si uvedomíme, že samotné peniaze sú komunika?nou technológiou a dajú sa ?ahko zabudova? do existujúcich komunika?ných platforiem – najmä tých, ktoré sú riadené údajmi a systémami identity používate?ov. Zárove? vidíme, že poskytovatelia finan?ných služieb, ako napríklad najvä?ší poskytovate? stablecoinov Tether – s úzkymi väzbami na PayPal – investujú milióny do novej generácie technológie sprostredkovania údajov. Tether nedávno financoval spolo?nos? Satellogic, ktorá sa zaoberá pozorovaním Zeme/satelitmi ako službou, spolo?nos? Blackrock Neurotech, ktorá sa zaoberá mozgovými ?ipmi, spolo?nos? Northern Data, ktorá sa zaoberá výpo?tovou umelou inteligenciou, a dokonca aj Rumble (pozri Tether), Thielom financovaného konkurenta YouTube spolo?nosti Google. (Pozri Neobmedzený Hangout)
Od verejno-súkromného k súkromno-verejnému
Ako bolo na?rtnuté vyššie, je zrejmé, že spravodajské agentúry verejného sektora využili závoj súkromného sektora na vytvorenie finan?ných stimulov a komer?ných aplikácií na rozvoj modernej dátovej ekonomiky. Jednoduchý poh?ad na sedem najvä?ších akcií v ekonomike USA (pozri obchodný poh?ad) ilustruje túto koncepciu, pri?om Meta (Facebook), Alphabet (Google) a Amazon – ktorého zakladate? Jeff Bezos je vnukom zakladate?a ARPA Lawrencea Prestona Giseho (pozri Chromographics Institute) – vedú softvérovú ?as? a Microsoft, Apple, NVIDIA a Tesla vedú hardvérovú zložku. Zatia? ?o mnohé z týchto spolo?ností mali po?as svojej po?iato?nej fázy úzke väzby na spravodajské agentúry a verejný sektor, tieto spolo?nosti zo súkromného sektora sú teraz hnacou silou globalizácie a záujmov verejného sektora v oblasti národnej bezpe?nosti.
Budúcnos? americkej dátovej ekonomiky stojí pevne na dvoch pilieroch – umelej inteligencii a technológii blockchain. V?aka úzkym poradenským vz?ahom novej Trumpovej administratívy so spolo?nos?ami PayPal, Tether, Facebook, Palantir, Tesla a SpaceX je jasné, že dátoví makléri na Pennsylvania Avenue opä? vládnu. Umelá inteligencia si vyžaduje obrovské množstvo spo?ahlivých údajov, aby bola pre technológov užito?ná, a údaje poskytnuté týmito lídrami súkromného sektora sú pripravené nak?mi? ich vzdelávacie moduly – ur?ite po zabezpe?ení š?avnatých vládnych kontraktov. Súkromné spolo?nosti vydávajúce svoje tokeny prostredníctvom verejných blockchainov nielenže otvárajú Spojeným štátom významné príležitosti na riešenie ich dlhového problému, ale slúžia aj ako „prínos pre doh?ad“, ako povedal jeden bývalý riadite? CIA.
Prijatie blockchainu Trumpovou administratívou – ktoré je napriek jej libertariánskemu postoju poslednou fázou verejno-súkromnej komercializácie údajov – odha?uje vyvrcholenie desa?ro?ia trvajúceho trójskeho ko?a technokratickej dialektiky. Takmer všetky základné technológie potrebné na to, aby sa svet dostal do tohto nového finan?ného systému, boli tajne pestované vojenskými a spravodajskými agentúrami najvä?šieho svetového impéria. Technológie síce ur?ite môžu poskytnú? riešenia na zvýšenie efektívnosti a hospodárskej prosperity, ale tie isté nástroje sa dajú použi? aj na ?alšie zotro?enie ob?anov sveta.
To, ?o sa kedysi zdalo ako vodiaca hviezda, ktorá nás láka k slobode slova a finan?nej slobode, sa ukázalo by? len leskom topánky strýka Sama, ktorý robí ?alší krok.
Zdroj: Unlimited Hangout
Tento portál je financovaný z darov a nákupov od našich partnerských spolo?ností. Využite rozmanité možnosti nákupu v jednej z našich po?etných partnerských spolo?ností s mnohými výhodnými ponukami. Napríklad najlepšie robotické vysáva?e na trhu s ve?kými z?avami!
Zdroj feed chcemeslobodu.sk
