Vo svete sa pod?a Okruhlicu realizujú výskumy o využití halucinogénov na lie?bu depresie, úzkosti, alkoholizmu, nikotizmu, ale aj postraumatickej stresovej ?i obsesívno-kompulzívnej poruchy. Ako však podotkol, výskumy sú finan?ne náro?né a stále sa nevie o potenciálnych dlhodobých ú?inkoch halucinogénov na organizmus. „Len ?o bude takýto liek vyvinutý a bude to preverené, v akom dávkovaní, v akom množstve, tak, samozrejme, ke? to bude ú?inné, som presved?ený o tom, že to bude u nás zaregistrované,“ dodal.
Pod?a slov odborníka sa málo hovorí o negatívnych rizikách užívania halucinogénov, ktoré môžu vzniknú? pri laickom experimentálnom užívaní. „Vä?šinou sa hovorí o takých tých zážitkoch mystických a euforizujúcich,“ priblížil Okruhlica s tým, že rizikami môžu by? akútne panické reakcie, sebapoškodzovanie, paranoje ?i obnovenie traumatizujúceho zážitku.
Okruhlica upozornil, že po požití halucinogénnej látky môže dôjs? aj k zmene osobnosti jedinca ?i hyperspirtualite. „To sú tie dôvody, pre?o sa nepodarilo zatia? preukáza? nejakú možnos? ich naozaj regulárneho medicínskeho použitia, takže nikde vo svete nie je žiadny halucinogén schválený na použitie v medicíne ako liek,“ podotkol.
Pripomenul tiež, že všetky látky zo skupiny halucinogénov, kde sa dodato?ne vedecky overili poznatky o ich lie?ebnom ú?inku, sú na Slovensku dostupné. Ako príklad uviedol ketamín, ktorý sa využíva pri lie?be ?ažkých depresívnych stavov ?i v anestézii. Využívanou látkou je aj dextrometrofan, ktorý sa využíva pri ?ažkostiach s dýchaním.
Zdroj feed teraz.sk
