Budaj poukázal na to, že výrub všetkých stromov napadnutých lykožrútom by znamenal drastický zásah do ochrany lesov a vzácnych biotopov. Slovensko by pod?a neho stratilo bezzásahové územia. „To by bola práve opa?ná politika, než akú potrebuje. Prirodzené, bezzásahové územia lesov môžu by? jediným ú?inným nástrojom, ako u nás zabrzdi? silnejúcu dezertizáciu územia, dôsledkom ktorej strácajú obce zdroje vody, klesajú prietoky riek a vysychajú porasty, zvláš? smrekové,“ skonštatoval Budaj.
MŽP sa pod?a Budaja môže oprie? o výskum odborníkov, ktorí hovoria v prospech uchovania a rozširovania bezzásahových území. Zárove? pripomenul, že pre dlhoro?né uprednost?ovanie ?ažby dreva pred ochranou lesa je SR sledovaná na pôde Európskej únie. „Riešením je zníženie zásahov, najmä ?ažby dreva, v chránených územiach a nie opak,“ poznamenal.
Pod?a Sólymosa ide o návrat do minulosti. Tému považoval za uzatvorenú v roku 2019, ke? presadili novelu zákona o ochrane prírody. „Obávam sa, že avizované výruby v prísne chránených oblastiach budú ma? fatálne dosahy na biodiverzitu v daných lokalitách. Konzervatívny lesník vníma les ako po?et stromov,“ povedal pre TASR.
Minister životného prostredia musí pod?a Sólymosa vníma? celý kontext vrátane dosahov na chránené živo?íchy, hniezdenie ?i na vodný cyklus v krajine. To je rovnako ohrozované ?ažbou, najmä ak sa do lesa dostávajú ?ažké ?ažobné mechanizmy, podotkol. „Treba už akceptova?, že máme lesy aj v najvyššom stupni ochrany. Teda panuje zhoda, že ich chceme chráni?. To však znamená necha? prírodu, nech sa vyvíja svojím prirodzeným spôsobom, a aj lesníci pozorovaním samovývoja získavajú cenné poznatky do svojej praxe,“ uviedol Sólymos.
„Celkom iste som na strane, aby odborné záujmy – jedných alebo druhých – v prípade chránených území neboli prebíjané politickými, developerskými, ekonomickými a koristníckymi záujmami,“ povedal pre TASR Miklós. Pripomenul, že sa rozlišujú rôzne kategórie lesov a sú v nich stanovené rôzne režimy hospodárenia vrátane zásahov a ?ažby dreva. Napríklad v hospodárskych lesoch je hlavným cie?om produkcia kvalitného dreva s komer?ným uplatnením, kde sú zásahy ?loveka potrebné.
Ak je niekde vyhlásený prísny bezzásahový režim ochrany, tak ho treba dodržiava?, poznamenal Miklós. Doplnil, že tieto územia vyhlásili práve pre zachovanie prirodzeného vývoja vrátane výskytu akýchko?vek škodcov alebo aj prirodzene vzniknutého oh?a, klimatických zmien a iných kalamít. „Príroda sa s tým postupne vysporiada a aj na miestach, kde predtým zasahoval ?lovek, v prípade Tatranského národného parku vo forme výsadby monokultúrnych smrekových porastov, nastúpi po kalamitách prirodzený vývoj, prirodzené a ekologicky stabilné ekosystémy,“ podotkol.
TASR sa v súvislosti s lykožrútovou kalamitou obrátila aj na bývalých ministrov životného prostredia Petra Žigu (Hlas-SD) a Józsefa Nagya, ktorí na otázky neodpovedali.
Aktívne zásahy proti podkôrnikovej kalamite avizoval terajší šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) po kritike ?ažby v tatranskej Kôprovej doline zo strany ochranárov. Zárove? Okresný úrad v Brezne v súvislosti s lykožrútovou kalamitou vyhlásil mimoriadnu situáciu v oblasti Horehronia.
Zdroj feed teraz.sk
