Hlavným bodom reformy je, aby ciele EÚ v oblasti znižovania nadmerného deficitu a dlhu viac zoh?ad?ovali individuálnu situáciu jednotlivých krajín. Zárove? sa majú stanovi? jasné minimálne požiadavky na zníženie dlhu vysoko zadlžených krajín. Ministri financií EÚ sa na tom dohodli už koncom minulého roka, boli však potrebné ešte rokovania s EP.
V rámci EÚ platí pravidlo, že úrove? dlhu ?lenského štátu nesmie prekro?i? 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Okrem toho deficit verejných financií musia krajiny EÚ drža? pod 3 % HDP.
Kritici dlhodobo ozna?ovali existujúci súbor pravidiel monitorovania a presadzovania týchto požiadaviek za príliš komplikovaný a prísny. Ich platnos? bola dokonca do?asne pozastavená. Dôvodom bola kríza, ktorú vyvolala pandémia a neskôr následky ruského útoku na Ukrajinu. Najmä v roku 2020 deficity verejných financií takmer všetkých krajinách EÚ výrazne prekro?ili hranicu 3 % HDP.
Dosiahnutá dohoda vychádzala z reformných návrhov Európskej komisie (EK), ktoré však najmä nemecká vláda kritizovala ako príliš ve?ké zmäk?enie pravidiel Paktu stability. Po mesiacoch rokovaní sa preto vlády ?lenských štátov EÚ dohodli na viacerých zmenách.
V záujme zvýšenia predvídate?nosti a férovosti budú musie? fiškálne ciele pre ?lenské štáty sp??a? dve „ochranné preventívne požiadavky„. Prvá z nich, ktorá sa týka udržate?nosti dlhu, má zabezpe?i?, aby pomer verejného dlhu k HDP každoro?ne klesal nejakým minimálnym tempom.
Požiadavka oh?adom výšky deficitu verejných financií sa týka preventívneho bezpe?nostného fiškálneho priestoru, ?o znamená, že deficity by sa mali pohybova? pod stanoveným stropom 3 % HDP. Štáty by nemali schodky dlhodobo napína? až na trojpercentnú hranicu, aby mali v prípade krízy vä?šiu bezpe?nostnú rezervu.
Aj nové fiškálne pravidlá po?ítajú s tým, že štáty by v prípade prekro?enia trojpercentného stropu pre deficit mali ro?ne zaznamena? štrukturálne zlepšenie aspo? o 0,5 % HDP. Odporcom prísnych pravidiel sa však podarilo zabezpe?i?, aby EK, ktorá má na starosti doh?ad plnenia fiškálnych pravidiel, pri výpo?te úsilia o úpravu po?as prechodného obdobia zoh?ad?ovala aj zvýšenie úrokových platieb. Ak ?lenské štáty predložia dôveryhodné reformné a investi?né plány, ktoré zlepšia odolnos? a rastový potenciál, EK bude môc? pred?ži? lehotu na zníženie dlhu.
Zdroj feed teraz.sk
