„Ak ostatné svetové mocnosti neprijmú rovnaký prístup, ?ahko sa môže sta?, že Európa bude síce naj?istejšia na svete, ale menej konkurencieschopná. Kým sa Európa vyrovnáva s vlastnými reguláciami a vysokými cenami energií, ?ína ju valcuje lacnejšou produkciou a obrovskými dotáciami pre svoje firmy,“ uviedol analytik.
Na podniky pod?a neho vplýva taktiež znižovanie po?tu obyvate?ov v produktívnom veku, ?o zvyšuje tlak na produktivitu práce. V západnej Európe by mohol pritom pokles podielu ?udí v produktívnom veku v nasledujúcom štvr?storo?í zníži? hrubý domáci produkt (HDP) na obyvate?a v priemere o 10.000 dolárov (9636 eur) na osobu, upozornil. Niektorí ekonómovia veria, že umelá inteligencia a robotika by mohli zvýši? produktivitu, zatia? však ni? nenasved?uje tomu, že by sa to dialo zmysluplným spôsobom, zhodnotil odborník.
Produktivita pod?a neho do zna?nej miery stagnuje v celej Európe od obdobia pandémie, ?o ešte vä?šmi zdôraznilo priepas? v porovnaní s USA, ktorá sa otvorila po?as finan?nej krízy. Analytik skonštatoval, že to môže v budúcnosti núti? viacero krajín zváži? možnos? toho, že obyvatelia budú pracova? dlhšie.
Riešením nedostato?nej produktivity práce je pod?a neho prílev zahrani?ných pracovníkov. „Demografia hovorí jasne. Udržanie ekonomického rastu si vyžaduje produktivitu práce, ktorú na základe aktuálnej situácie dokáže vyrieši? prílev pracovnej sily zo zahrani?ia, a to je presne dôvodom, pre?o by mali európske elity zdokonali? politiku a bezpe?nos? implementácie zahrani?ných kultúr. Európa je ve?mi otvorená a v niektorých prípadoch to môže pre domácich znamena? kultúrne šoky, ale imigra?ná politika má aspo? na ?om stava?,“ doplnil Ková?.
(1 EUR = 1,0377 USD)
Zdroj feed teraz.sk
