Európske rady by mohli zlepšiť pracovné podmienky ľudí v SR

Bratislava 25. februára (TASR) – Európske zamestnanecké rady by mohli pomôcť ku skvalitneniu a zlepšeniu pracovných podmienok aj pre slovenských zamestnancov pracujúcich v nadnárodných firmách. Rozšíriť by sa mali najmä ich právomoci, aby dokázali napríklad ochrániť zástupcov zamestnancov a vytvoriť rovnosť pre všetkých pracovníkov naprieč EÚ. V utorok to na tlačovej konferencii povedal poslanec Európskeho parlamentu Branislav Ondruš (Hlas-SD).

„Tieto európske zamestnanecké rady sú takými odborárskymi, informačnými a konzultačnými orgánmi na úrovni nadnárodných korporácií, ktoré pôsobia vo viacerých, čiže aspoň dvoch členských krajinách Európskej únie a majú čoraz dôležitejšiu úlohu, pretože zásadné rozhodnutia sa v nadnárodných korporáciách robia na centrálnej úrovni, nie na úrovni jednotlivých podnikov usídlených v členských krajinách,“ uviedol Ondruš.

Na centrálnej úrovni sa podľa neho rozhoduje o tom, aké hospodárske výsledky majú firmy v jednotlivých krajinách dosiahnuť, aké môžu mať maximálne náklady na výrobu či na pracovníkov, prípadne, ktoré podniky musia byť zatvorené alebo môžu prepúšťať zamestnancov. Ondruš zdôraznil, že európske zamestnanecké rady v súčasnosti nepriniesli posilnenie postavenia zamestnancov v nadnárodných firmách.

„Ukazuje sa, že globálni manažéri často neberú tieto rady vážne, vyhýbajú sa komunikácii s nimi, neinformujú ich o zásadných plánoch nadnárodných firiem a o pripravovaných strategických rozhodnutiach. Podľa pravidla rozdeľujú a panujú a naopak usilujú sa, aby odborári, ktorí sú v európskych zamestnaneckých radách zastúpení, nemohli navzájom spojiť sily, aby nemohli medzi sebou konzultovať, aby tak nemohli vytvoriť adekvátny tlak na európsky manažment nadnárodných korporácií v záujme pracovníkov týchto firiem, ktorí pracujú v jednotlivých členských krajinách EÚ,“ priblížil europoslanec.

Cieľom je podľa Ondruša, aby európske zamestnanecké rady včas informovali v jednotlivých európskych krajinách zamestnancov vo firmách o plánovaných zmenách a mohli oponovať manažérskym rozhodnutiam. Rozšíriť by sa mali právomoci týchto rád na centrálnej úrovni, aby korporátne firmy nemohli rozhodovať o prepúšťaní pracovníkov bez toho, že o tom informujú predstaviteľov združených v tejto rade.

„Žiadame zaviesť možnosť dočasného súdneho pozastavenia rozhodnutí takýchto sporných rozhodnutí centrálneho manažmentu firiem a takisto žiadame zaviesť finančné sankcie za nedodržiavanie pravidiel tejto smernice a za obchádzanie zamestnaneckých rád, ale tie musia byť v takej výške a vypočítané takým spôsobom, aby firmy zaboleli, to znamená, aby reálne mali odstrašujúci význam pre firmu, aby si nedovolila ignorovať európske zamestnanecké rady,“ uzavrel Ondruš. Zlepšiť by sa podľa neho mala aj povinnosť súdov vydávať predbežné rozhodnutia na ochranu odborárov, ktorým hrozí napríklad prepustenie z dôvodu, že presadzujú názory v prospech svojich kolegov.