V sledovanom období smerovalo z vy?erpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ro?ne na kapitálové výdavky, teda na investície. „Osobitne verejný sektor investoval do ve?kej miery v?aka európskym peniazom. V desa?ro?nom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ro?ne bez spolufinancovania,“ vy?íslil ISA.
V minulom roku pod?a rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, ke? celá únia rástla pod?a rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani v?a?í Slovensko pod?a neho do ve?kej miery peniazom z EÚ.
„Objem ?erpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil pod?a predbežných o?akávaní medziro?ne na dvojnásobok, ke? dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky,“ zhodnotil ISA. Prudký rast ?erpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na do?erpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021.
V nasledujúcich rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur. Zdroje z EÚ vlani pokryli takmer polovicu všetkých verejných investícií a tak to bude aj v najbližších rokoch, avizoval inštitút.
Zdroj feed teraz.sk
