Impulzom pre tieto iniciatívy bola výrazná redukcia amerických výskumných programov, ku ktorej došlo po návrate prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. Jeho administratíva ohlásila rozsiahle škrty v rozpočtoch Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA), Národných inštitútov zdravia, Agentúry na ochranu životného prostredia či Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb.
Obavy európskych predstaviteľov vyvolala strata prístupu k dátam nevyhnutným pre predpovede počasia, klimatické modely a plánovanie infraštruktúry. Viacero európskych štátov preto vyzvalo Európsku komisiu, aby urýchlene prijala amerických vedcov, ktorí prídu o prácu v dôsledku škrtov.
EÚ plánuje rozšíriť vlastnú sieť na zber údajov o moriach vrátane projektu European Marine Observation and Data Network. Okrem toho zvažuje zvýšenie príspevku do medzinárodného programu Argo, ktorý monitoruje oceány pomocou autonómnych bójí. Spojené štáty v súčasnosti pokrývajú viac než polovicu jeho rozpočtu, pričom EÚ prispieva 23 percentami.
Viaceré krajiny vrátane Nemecka, Dánska, Nórska a Švédska už vykonávajú vlastné audity závislosti od amerických databáz. V Dánsku začali zálohovať historické údaje z obavy pred ich zánikom. Nórsko na zálohovanie amerických dát vyčlenilo dva milióny dolárov.
Podľa bývalých amerických a európskych predstaviteľov hrozí, že bez štátneho financovania a infraštruktúry nebude možné zachovať dostupnosť a kvalitu globálnych databáz. Napriek snahe o ich archiváciu môžu byť nové údaje po zrušení programov nedostupné.
Zdroj feed teraz.sk
