Impulzom pre tieto iniciatívy bola výrazná redukcia amerických výskumných programov, ku ktorej došlo po návrate prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. Jeho administratíva ohlásila rozsiahle škrty v rozpo?toch Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA), Národných inštitútov zdravia, Agentúry na ochranu životného prostredia ?i Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb.
Obavy európskych predstavite?ov vyvolala strata prístupu k dátam nevyhnutným pre predpovede po?asia, klimatické modely a plánovanie infraštruktúry. Viacero európskych štátov preto vyzvalo Európsku komisiu, aby urýchlene prijala amerických vedcov, ktorí prídu o prácu v dôsledku škrtov.
EÚ plánuje rozšíri? vlastnú sie? na zber údajov o moriach vrátane projektu European Marine Observation and Data Network. Okrem toho zvažuje zvýšenie príspevku do medzinárodného programu Argo, ktorý monitoruje oceány pomocou autonómnych bójí. Spojené štáty v sú?asnosti pokrývajú viac než polovicu jeho rozpo?tu, pri?om EÚ prispieva 23 percentami.
Viaceré krajiny vrátane Nemecka, Dánska, Nórska a Švédska už vykonávajú vlastné audity závislosti od amerických databáz. V Dánsku za?ali zálohova? historické údaje z obavy pred ich zánikom. Nórsko na zálohovanie amerických dát vy?lenilo dva milióny dolárov.
Pod?a bývalých amerických a európskych predstavite?ov hrozí, že bez štátneho financovania a infraštruktúry nebude možné zachova? dostupnos? a kvalitu globálnych databáz. Napriek snahe o ich archiváciu môžu by? nové údaje po zrušení programov nedostupné.
Zdroj feed teraz.sk
