Europoslanky?a Lucia Yar (Obnovme Európu/PS), ktorá tiež pôsobila ako tie?ová spravodajky?a pri správe o obrannej pripravenosti, nový plán eurokomisie privítala. „V stave, ke? nám v EÚ lietajú ruské drony a ruský tlak na Ukrajinu neoslabuje, vnímam celoeurópsky plán Komisie o obrannej pripravenosti do roku 2030 ako dôležitý krok na ceste k dosiahnutiu strategickej autonómie celej Únie,“ uviedla. Zárove? ho ozna?ila za príležitos? na posilnenie bezpe?nosti slovenských ob?anov.
Yar tiež ocenila zámer Komisie spusti? v blízkej dobe štyri celoeurópske obranné projekty – Eastern Flank Watch (Hliadka na východnom krídle), European Drone Defence Initiative (Európska iniciatíva na obranu proti dronom), European Air Shield (Európsky vzdušný štít) a European Defence Space Shield (Európsky vesmírny obranný štít).
Za dôležité europoslanky?a považuje aj to, že sa ?lenské štáty zaviazali do konca roka 2027 robi? až 40 percent obranných nákupov spolo?ným obstarávaním, ?o z jej poh?adu prispeje k tomu, že celý proces bude „rýchlejší, efektívnejší a lacnejší“.
Pod?a Judity Laššákovej (nezaradená/Smer-SD), ktorá spolu s Yar pôsobí vo Výbore EP pre bezpe?nos? a obranu (SEDE), je hlavným zámerom Komisie urýchlenie investícií do obrany EÚ. „Lenže obrana Európy nie je v kompetencii Európskej únie,“ upozornila europoslanky?a. Dodala, že EK síce môže v tejto oblasti predklada? rôzne návrhy, no pod?a jej slov by mala obranná politika zosta? v rukách jednotlivých ?lenských štátov.
Laššáková tiež argumentovala, že EÚ bola vytvorená ako mierový projekt. „A ke?že máme medzivládnu organizáciu NATO, obranná politika sa na úrovni EÚ nikdy nerozvíjala,“ dodala. Pripomenula, že cestné komunikácie ?lenských štátov nie sú prispôsobené na prevoz ?ažkej vojenskej techniky. Zvyšovanie zbrojárskych investícií je pod?a nej zárove? v rozpore s Európskou zelenou dohodou (tzv. Green Deal).
„Ak sa pozrieme ?isto na obrannú pripravenos? Európy, je potrebné doda? aj to, že modernizova? musíme a prezbrojenie k tomu patrí. Ale v dobe digitálneho prístupu k vojenskej technike nemôžeme ma? vojenskú techniku, ktorú, jednoducho povedané, dodávate? vie na dia?ku vypnú?,“ uviedla pre TASR. Pod?a nej je preto potrebné obnovi? a rozvíja? domáci zbrojársky priemysel, ktorý bol dlhé roky zanedbávaný. Zdôraznila však, že takýto rozvoj musí prebieha? postupne, nie nárazovo. „Európska únia nemôže rozvojom obranného priemyslu v skrátenom ?ase zadlži? budúce generácie – to je neprijate?né!“ vyhlásila.
Europoslanky?a tiež kritizovala výrok eurokomisie, ktorá sa vyjadrila, že Európa „musí by? pripravená na vojnu s Ruskom do roku 2030“. Pod?a nej týmto straší obyvate?ov a dokazuje nekompetentnos? EÚ v otázke obrany. „Jednak každému prezradila, že vôbec nie sme pripravení bráni? sa, a jednak asi o?akáva od našich ‚protivníkov‘, ktorí nás pod?a Komisie chcú napadnú?, že oni budú láskavo ?aka? na to, kým sa my vyzbrojíme,“ zakon?ila europoslanky?a.
Pod?a europoslanca Milana Uhríka (ESN/Republika) by mal ma? každý suverénny štát schopnos? ochráni? svoje územie, ob?anov a hodnoty bez nadmernej závislosti od druhých. Tvrdí však, že sa predstavená iniciatíva snaží ur?ova? smer a manipulova? s európskou bezpe?nos?ou a obranou. „Ale môže to bra? niekto seriózne, ak sa jednou rukou dáva podpora priemyslu a druhou rukou ho Brusel dusí zelenými reguláciami? Ak žiadny byrokrat nevie odpoveda? na otázky týkajúce sa organiza?nej duplicity a vz?ahu európskej obrany s ostatnými štruktúrami?“ pýtal sa europoslanec.
Dodal, že ak by išlo o konkrétne opatrenia, ktoré reálne pomôžu Slovensku a Európe, bolo by to v poriadku. „Ale ak to má by? len ?alší biznis pre americké koncerny alebo ukrajinskú oligarchiu, tak nech to bruselskí úradníci nerobia. Nech sa nechytajú toho, ?omu nerozumejú,“ uzavrel pre TASR.
Zdroj feed teraz.sk