Všetci piati europoslanci zo Smeru neplánujú podpori? Ursulu von der Leyenovú, potvrdili pre TASR Katarína Roth Neve?alová a ?uboš Blaha. Obaja europoslanci odôvodnili rozhodnutie napríklad kauzou Pfizergate. Tá súvisela s rokovaniami von der Leyenovej so šéfom spolo?nosti Pfizer o objednávkach vakcín proti COVID-19. ?alej uviedli aj nespokojnos? s Európskou zelenou dohodou (tzv. Green Deal) ?i rozhodnutiami, „na ktoré v rámci EÚ nemala kompetencie, napríklad ke? išla Ukrajine s?ubova? ?lenstvo v Únii, na ?o vtedy nemala súhlas Európskej rady“, dodala Roth Neve?alová.
Poslanec EP Branislav Ondruš z Hlas-SD nepodporí kandidatúru von der Leyenovej, pri?om taktiež poukázal aj na spomínanú kauzu s vakcínami. Ondruš pre TASR dodal, že rešpektuje právo najsilnejšej europarlamentnej frakcie Európskej ?udovej strany (EPP) navrhnú? kandidáta na predsedu EK. Nominácia nemeckej politi?ky ho však pod?a jeho slov nepríjemne prekvapila.
Kandidatúru doterajšej šéfky EK nepodporia ani Milan Uhrík a Milan Mazurek z hnutia Republika. „Predstavuje symbol všetkých zlyhaní, s ktorými EÚ zápasila v oblasti migra?nej, zelenej, vojnovej ?i sank?nej politiky,“ povedal Uhrík.
Europoslanci z Progresívneho Slovenska (PS) sa zasa rozhodnú o prípadnej podpore von der Leyenovej až po jej prejave v pléne parlamentu. „Pris?úbila, že urobí všetko pre to, aby naše priority, napríklad v oblasti obrany, právneho štátu ?i konkurencieschopnosti, prevzala. Ak tak urobí, sme pripravení ju podpori?,“ uviedol ?udovít Ódor. Podobný postoj potvrdili pre TASR aj Veronika Cifrová Ostriho?ová, Martin Hojsík ?i ?ubica Karvašová.
Kandidátka EPP nemá istý hlas ani od ?lenky rovnakej frakcie – Miriam Lexmann z KDH. Podobne ako europoslanci PS aj Lexmann tlmo?ila von der Leyenovej podmienky, za ktorých je ochotná ju podpori?. Patria medzi ne pod?a jej slov jasnejšia a lepšia legislatíva, menej byrokracie, prehodnotenie Európskej zelenej dohody ?i zmena opatrení, ktoré majú negatívny vplyv na ekonomiku štátov.
V novom europarlamente sedí 720 zákonodarcov, takže šéfka EK potrebuje na znovuzvolenie najmenej 361 hlasov. Po júnových eurovo?bách je jasné, že tri hlavné proeurópske frakcie – Európska ?udová strana (EPP), socialisti a demokrati (S&D) a liberáli z Obnovme Európu (RE) – majú spolu 401 mandátov. Na túto „?ahkú matematiku“ sa však von der Leyenová nemôže spolieha? – aj preto, že v každej z troch hlavných frakcií je približne desatina poslancov, ktorá má vo?i nej výhrady.
(osobitný spravodajca TASR Martin Žigo)
Zdroj feed teraz.sk
