Inštitúcie EÚ nedosiahli dohodu o aktualizácii návrhu smernice o návratoch z roku 2018, preto europoslanci diskutovali o tom, ako zlepši? existujúce pravidlá a ich uplat?ovanie.
Ešte pred rozpravou šéfka frakcie socialistov a demokratov (S&D) Iratxe Pérezová Garcíová uviedla, že populisti a pravicové strany sa zameriavajú na migrantov samotných a nie na širší aspekt migrácie. Pripomenula, že ?lenské štáty majú povinnos? zavádza? pravidlá Paktu o migrácii a azyle, kde sa ve?a hovorí aj o solidarite a o tom, že pri prístupe k migrantom treba dba? na medzinárodné právo, ?udské práva a dôstojnos?. V stredu šéfku EK Ursulu von der Leyenovú vyzvala, aby sa vzdala „ne?udského a nezákonného návrhu na vytvorenie deporta?ných centier v tretích krajinách“.
„Akéko?vek návrhy na externalizáciu azylovej a návratovej politiky sú v priamo rozpore s medzinárodným právom,“ uviedla šéfka SD a dodala, že na to minulý týžde? upozornil aj Ústavný súd v Ríme po dohode Talianska s Albánskom preváža? do tejto krajiny žiadate?ov o azyl z Talianska.
Katarína Roth Neve?alová (Smer-SD, nezaradená) tvrdí, že Smer od za?iatku hovorí o ochrane vonkajších hraníc EÚ a posilnení agentúry Frontex a že treba problém rieši? v krajinách pôvodu migrantov. „Vtedy nás kritizovali, že nemôžeme ?udí zastavova? na vonkajších hraniciach, dnes je to stanovisko EÚ,“ upozornila. Dodala, že táto situácia vedie k zavádzaniu kontrol na vnútroschengenských hraniciach. „Podporujeme tvorbu hotspotov mimo EÚ, v tretích krajinách, cez ktoré migranti prichádzajú,“ doplnila. Pod?a nej v týchto centrách by sa zistilo, kto z migrantov má právo na ochranu, ktorým môžu krajiny EÚ da? pracovné a pobytové víza a ktorých vrátia spä?. „EÚ si má právo vybra? kto môže na našom území fungova?,“ odkázala.
Miriam Lexmann (KDH, EPP) pripomenula, že jej strana bola proti povinnej solidarite, kvótam a prerozde?ovaniu migrantov. Podporuje návrh, o ktorom sa hovorilo aj na summite EÚ, aby sa azylové procedúry konali mimo krajín EÚ, modelom pre to môže by? dohoda Talianska s Albánskom. „Táto zmluva znížila migra?né vlny, lebo chráni ?udí, ktoré sú zneužívaní rôznymi kriminálnymi a prevádza?skými skupinami. Teraz vedia, že im prevádza?i nemôžu s?ubova?, že sa dostanú do EÚ. Nevydajú sa na nebezpe?nú cestu a tak to zárove? chráni aj naše hranice, ?o bola jedna zo základných požiadaviek ?lenských štátov,“ vysvetlila. Upozornila, že EÚ pri tom všetkom nesmie zabúda? na ?udskú dôstojnos?, ?o externé centrá zaru?ujú.
?ubica Karvašová (PS, RE) upozornila že o téme zriadenia externých hotspotov, v ktorých by prebiehalo posudzovanie žiadostí o azyl ešte predtým, než sa migranti vydajú na more, prebieha už nieko?ko rokov a zatia? sa nenašlo riešenie, ktoré by bolo v súlade s medzinárodným právom. Taliansko – albánska dohoda pod?a nej nie je v duchu hotspotov. Taliansko preváža migrantov zo svojho územia do tretej krajiny, ?o už riešili aj súdy a rozhodli o vrátení presunutých migrantov do Albánska.
„Neznamená, že o tom nemáme diskutova?, ale je to taký vzdušný zámok, na ktorý sa upínajú radikálnejšie strany a extrémisti, lebo to vzbudzuje dojem nejakého ?ahkého a rýchleho riešenia,“ uviedla. Za základ riešenia tejto otázky považuje prijatý Pakt o azyle a migrácii. „Mali by sme sa sústredi? na jeho implementáciu. Sú tam zrýchlené konania na hraniciach a veci, ktoré posúvajú azylovú politiku viac k externým hraniciam,“ vysvetlila.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
