Pod?a nich je nárazníková zóna jedným z nieko?kých návrhov, o ktorých diskutujú vojenskí a civilní predstavitelia bu? rámci povojnového scenára, alebo ako sú?asti prímeria. Medzi krajinami však neexistuje konsenzus o šírke takejto zóny, nie je takisto jasné, ?i by s ?ou Kyjev súhlasil vzh?adom na potenciálne územné ústupky. Spojené štáty sa pod?a diplomatov v sú?asnosti do týchto diskusií nezapájajú.
Politico poznamenáva, že skuto?nos?, že sa uvažuje o vy?lenení ?asti ukrajinského územia s cie?om dosiahnu? krehký mier, nazna?uje zúfalstvo štátov NATO snažiacich sa ukon?i? vojnu trvajúcu už viac ako 3,5 roka.
„Chytajú sa slamky,“ cituje Politico bývalého vysokopostaveného predstavite?a Pentagónu Jima Townsenda, ktorý pôsobil v ére prezidenta Baracka Obamu. „Rusi sa Európanov neboja. A ak si myslia, že nieko?ko britských a francúzskych pozorovate?ov ich zastaví v invázii na Ukrajinu, tak sa mýlia,“ dodal.
Vymedzenie zóny európski diplomati neprirovnávajú k prísne stráženej hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktoré sú technicky stále vo vojne, ale skôr k rozdeleniu Nemecka po?as studenej vojny, píše Politico.
Pokia? ide o po?et vojakov, ktorí by mali kontrolova? nárazníkovú zónu, diskutuje sa o po?te od 4000 do 60.000. Žiadna krajina však zatia? k vyslaniu vojakov oficiálne nezaviazala, prezident USA Donald Trump možnos? zapojenia amerických vojakov vylú?il.
Pod?a dvoch diplomatov by akéko?vek mierové sily plnili dvojakú úlohu: hliadkovali by v blízkosti demilitarizovanej zóny a zárove? by cvi?ili ukrajinských vojakov.
Spojenci pod?a jedného z európskych diplomatov otá?ajú s verejnými záväzkami týkajúcimi sa vyslania vojakov, kým nebudú známe k?ú?ové detaily. V sú?asnosti prebiehajú diskusie o pravidlách použitia sily na frontovej línii, zvládnutí eskalácie konfliktu s Ruskom a prípadnej potrebe, aby tretie krajiny hliadkovali v oblasti, ak by Kreme? namietal proti alian?ným jednotkám v nárazníkovej zóne.
Francúzske a britské sily budú pravdepodobne tvori? jadro zahrani?ného vojenského kontingentu. Obe krajiny presvied?ajú ostatných spojencov, aby tiež poskytli vojenskú podporu. Po?sko a Nemecko však namietajú proti vyslaniu vojakov na Ukrajinu, pretože sa obávajú, že by ich to urobilo zranite?nými vo?i ruskému útoku.
Poprední predstavitelia Pentagónu už svojim európskym partnerom nazna?ili, že USA budú hra? minimálnu úlohu v bezpe?nostných zárukách pre Ukrajinu, uvádza Politico. „Všetci ?akajú, kým predstavitelia amerického ministerstva obrany objasnia, ako ?aleko sú ochotní zájs? a nechávajú Európanov, aby ukázali svoje karty,“ povedal európsky diplomat.
Zdroj feed teraz.sk
