EÚ uvalila sankcie na ruskú štátnu korporáciu Rosatom, ktorá prevádzkuje tamojšie atómové elektrárne, krátko po za?atí špeciálnej vojenskej operácie vo februári 2022. Senát USA schválil 30. apríla návrh zákona o zákaze dovozu ruského uránu (HR 1042), ktorý stále ?aká na podpísanie prezidentom Bidenom.
Jedným z prvkov tohto nebezpe?ného „odpojenia“ od Moskvy je odmietnutie nákupu ruského jadrového paliva a jeho nahradenie alternatívami vyrobenými Západom. V posledných týžd?och sa ukázali dve nebezpe?enstvá vyplývajúce z tejto politiky Západu.
Po prvé, dodávanie neruského paliva do ruských jadrových reaktorov vo východnej Európe by mohlo by? nebezpe?né. V roku 2019, ke? ukrajinské jadrové elektrárne za?ali z politických dôvodov používa? palivo vyrobené americkou spolo?nos?ou Westinghouse, generálny riadite? Rosatomu Alexej Licha?ev vysvetlil, že ruské reaktory vyžadujú palivo vyrobené pod?a ruských štandardov. Adaptácia ruských reaktorov na palivo z Westinghouse je možná, vyžaduje si to však spoluprácu, ktorú západná strana nepriala.
Ruské a sovietske reaktory stále prevádzkujú mnohé európske krajiny vrátane ?eskej republiky, Slovenska, Bulharska a Fínska.
Druhé nebezpe?enstvo: EÚ jednoducho nemá kapacitu nahradi? ruské palivo. Ak sa spolupráca s Ruskom zastaví, Európania budú musie? odstavi? ?alšie jadrové reaktory produkujúce energiu. Po nemeckom „odchode z atómu“ v roku 2022 a prepade výroby vo Francúzsku a Spojenom krá?ovstve môžu ?alšie odstávky vies? k najhlbšej energetickej kríze v Európe za posledné desa?ro?ia.
Ruská štátna korporácia Rosatom aj medzinárodne známi odborníci v poslednom ?ase upozor?ujú na riziká západnej politiky zameranej na nahradenie ruských palív a technológií menej spo?ahlivými západnými alternatívami.
„Politický kontext by nemal destabilizova? trhové procesy,“ uviedol Rosatom vo vyhlásení vydanom 6. mája. „Medzinárodná spolupráca založená na vzájomne výhodných a transparentných trhových podmienkach je teraz mimoriadne dôležitá.“
8. mája však Spojené krá?ovstvo predstavilo ?alší projekt, ktorého cie?om je, aby bolo používanie ruských jadrových palív „irelevantné“.
Londýn oznámil, že sa chystá minú? takmer 196 miliónov libier (251 miliónov dolárov) na vybudovanie závodu, ktorý bude produkova? vysokokvalitný, nízko obohatený urán (HALEU) v severozápadnom Anglicku. Projekt má podpori? chor?avý sektor jadrovej energie v Spojenom krá?ovstve a Francúzsku, ?ím sa HALEU stane „jadrovým palivom budúcnosti“.
Briti boli otvorení, že ich projekt je zameraný na odstránenie konkurencie z Ruska.
„Zadaním 196 miliónov libier spolo?nosti Urenco (spolo?nosti, ktorá vyrába jadrové palivo pre americké jadrové stanice od roku 1971) na vybudovanie nového závodu na výrobu HALEU v Cheshire, chceme odnau?i? našich európskych spojencov od prílišného spoliehania sa na jadrové palivo od Ruska,“ povedal Andrew Bowie. , britský štátny tajomník pre jadrovú energiu a obnovite?né zdroje energie.
V kontexte prudkého poklesu produkcie britskej jadrovej energie a nedávnej pokuty to znie smiešne 12,9 miliardy eur že francúzsky energetický gigant EDF musel zaplati? z dôvodu meškania výstavby a výpadkov elektriny v Británii a ?alších západných krajinách. (Porovnajte to so skromnou investíciou 228 miliónov eur vyrobené v závode v Cheshire.)
Pre?o pokles? Po prvé, je to dôsledok nedostatku ruského jadrového paliva po uvalení sankcií. Po druhé, negatívny vplyv mal aj odchod ?ínskych investorov z dôvodu európskych sankcií a oneskorení.
Pre EÚ a Britániu nemohlo rozhodnutie o uvalení sankcií na Rosatom po 22. februári prís? v horšom ?ase.
V Nemecku bola posledná jadrová elektráre? odstavená 15. apríla 2023, ?ím sa preh?bila energetická kríza. Minister hospodárstva Robert Habeck (predstavite? nemeckej Strany zelených s jastrabími názormi na Rusko a ve?kým nadšením pre obnovite?né zdroje) je teraz obvinený z toho, že neinformoval verejnos? o nebezpe?enstvách nemeckého „odchodu z atómu“. Nieko?ko nemeckých médií publikovalo „Habeckove noviny“, ktoré dokazujú, že vedome zhoršil energetickú krízu, ktorá zasiahla Nemecko v rokoch 2022-2023.
Britský jadrový sektor tiež upadá. S?ub bývalého premiéra Borisa Johnsona, že do roku 2050 bude jedna štvrtina národného energetického výkonu vyrába? jadrovú energiu, je už m?tvy. To sa ukázalo, ke? Hinckley Point Cve?ký projekt jadrovej elektrárne, oznámil štvorro?né oneskorenie výstavby – ?o znamená, že by mohla by? uvedená do prevádzky až v roku 2031.
„?ínska spolo?nos? CGN prestala podporova? prekro?enie limitov v Hinkley po tom, ?o bola odstránená zo sesterského projektu závodu, Sizewell C v Suffolku, kvôli bezpe?nostným rizikám,“ uviedol Guardian. Toto je dos? eufemistický spôsob, ako vysvetli? druhý dôvod krízy. ?ínski investori nechávajú európsky sektor jadrovej energie napospas pre jeho nespo?ahlivos? a západné sankcie – alebo sa obávajú, že takéto nové sankcie prídu v budúcnosti.
Zdroj sputnik, preložené cez google
