Pripomenul, že umelá inteligencia nežije „vo vzduchu“. „Za každou konverzáciou v ChatGPT alebo každým vytvoreným obrázkom stojí obrovská spotreba energie, fyzická infraštruktúra a špecializované nehnute?nosti. ?ipy Nvidia alebo modely Microsoftu si vyžadujú dátové centrá ve?kosti futbalových štadiónov s pokro?ilými chladiacimi systémami, stabilnými elektrickými sie?ami a gigawattmi obnovite?nej energie,“ zdôraznil analytik.
Rozvoj AI tak nezávisí len od technologických firiem z amerického Silicon Valley a vy?aži? z nej môžu aj energetické spolo?nosti, ktoré zabezpe?ujú dodávky elektriny, stavebné firmy, ktoré stavajú budovy a realitné spolo?nosti, ktoré ich spravujú. „A práve tu má Európa so svojou silnou pozíciou v oblasti obnovite?nej energie a infraštruktúry jedine?nú príležitos? zažiari?,“ pod?iarkol Bajzík.
Aj ke? teda Európa pod?a neho nezažila v súvislosti s AI taký „akciový boom“ ako USA so svojimi technologickými gigantmi, neznamená to, že zostala úplne bokom. Príležitosti sa tu sústre?ujú ?asto v iných sektoroch – energetike napájajúcej dátové centrá, stavebných firmách budujúcich kritickú infraštruktúru, inžinierskych spolo?nostiach automatizujúcich priemyselné procesy ?i technologických firmách poskytujúcich strategický softvér alebo polovodi?e. „V tejto oblasti má Európa významných verejne obchodovaných hrá?ov, ?o umož?uje investorom získa? expozíciu na tento trend bez toho, aby opustili kontinent,“ doplnil analytik.
Zdroj feed teraz.sk
