Na správe sa podie?alo približne 100 vedcov a pod?a ich zistení minulý rok bol pre Európu najteplejším v histórii meraní. Búrky boli ?asto silné a záplavy najrozsiahlejšie od roku 2013. Vyžiadali si najmenej 335 životov a zasiahli približne 413.000 ?udí, uvádza sa v správe.
Pod?a odborníkov existoval zjavný klimatický kontrast medzi východom a západom kontinentu: východ sužovalo extrémne suché a teplé po?asie, západ zažil teplé, no vlhké po?asie.
Správa uvádza, že Európa patrí medzi regióny s najvä?ším predpokladaným nárastom rizika povodní. Globálne otep?ovanie o 1,5 stup?a Celzia by mohlo pod?a odhadov vies? k 30-tisíc úmrtiam ro?ne v dôsledku extrémnych horú?av.
„Každý ?alší zlomok stup?a zvýšenia teploty je závažný, pretože zvýraz?uje riziká pre naše životy, ekonomiku a planétu,“ varuje generálna tajomní?ka WMO Celeste Saulová.
Naopak, chladné extrémy boli v roku 2024 rekordne nízke. Všetky európske regióny zaznamenali úbytok ?adu, pri?om ?adovce v Škandinávii a na súostroví Svalbard (Špicbergy) zaznamenali najvyššiu mieru úbytku ?adu v histórii. OSN v roku 2025 preto vyzýva na ich ochranu.
Generálna riadite?ka Európskeho centra pre strednodobé predpovede po?asia (ECMWF) Florence Rabierová uviedla, že takmer tretina rie?nej siete v Európe prekro?ila hranicu vysokej povod?ovej aktivity a tepelný stres na kontinente na?alej rastie. Pod?a nej je preto k?ú?ové budova? vä?šiu odolnos?. Dodala, že 51 percent európskych miest už má vlastný plán adaptácie na zmenu klímy.
Produkcia ?istej elektriny pod?a správy dosiahla v roku 2024 rekordnú úrove? a prekonala doterajší rekord 43 percent z roku 2023. Tento nárast údajne odráža pokra?ujúce úsilie Európy o dekarbonizáciu.
Saulová zdôraznila, že adaptácia na zmenu klímy a extrémnejšie po?asie je nevyhnutná. „WMO a jej partneri preto posil?ujú systémy v?asného varovania a klimatické služby, aby pomohli spolo?nosti lepšie sa prispôsobi?. Dosahujeme pokrok, no musíme ís? ?alej, rýchlejšie a spolo?ne,“ dodala.
Zdroj feed teraz.sk