Jorgensen priznal, že v tejto chvíli nemôže poskytnú? presný dátum úplného sa zbavenia ruského plynu, dodal však, že EK o pár týžd?ov predstaví cestovnú mapu, pri?om bude bra? do úvahy, aby to nepoškodilo ob?anov a podniky. Ocenil, že EÚ v posledných troch rokoch diverzifikovala dodávky plynu.
„Ke? sa prvého januára zastavil tranzit plynu cez Ukrajinu, trhy nereagovali ve?mi výrazne. Viem, že došlo k ur?itým lokálnym cenovým vplyvom, celkovo však na európskom trhu plyn nedosiahol cenový strop, ako by to bolo pred pár rokmi,“ opísal situáciu.
Komisár spresnil, že ak?ný plán pre cenovo dostupné energie by mal do budúcej jari ušetri? 45 miliárd eur, pri?om táto suma sa bude každým rokom zvyšova?. V roku 2030 EÚ ušetrí okolo 130 miliárd eur a v roku 2040 to má by? 260 miliárd eur. V priemere to znamená úspory 200 eur na domácnos?. To je pod?a neho dôležité, lebo dnes 46 miliónov ?udí v Európe ?elí energetickej chudobe.
Pod?a jeho slov priemysel a podnikate?ské skupiny tento ak?ný plán privítali a zopakoval, že povedie k podstatným úsporám a zníženiu cien energií. „Potrebujú podporu ?lenských štátov. Bez implementácie z ich strany to nedokážeme,“ vysvetlil. Dodal, že ak ?lenovia EÚ neimplementujú odporú?ania napríklad v súvislosti s tarifami za energie, možné sú aj legislatívne opatrenia zo strany EK.
Pripomenul, že eurokomisia pripravuje aj ?alšie opatrenia – najneskôr za?iatkom budúceho roka predstaví ak?ný plán pre prenosové siete a tiež ak?ný plán elektrifikácie.
Na otázky o sú?asných vz?ahoch EÚ a USA, aj v oblasti energetiky, Jorgensen priznal, že obe strany sa rozchádzajú v názoroch na úlohu obnovite?ných zdrojov a dôležitos? medzinárodnej spolupráce v boji proti zmene klímy. Kým USA odstupujú od Parížskej dohody, EÚ pokra?uje v snahách o dekarbonizáciu priemyslu.
Na druhej strane je Únia v?a?ná Ameri?anom za pomoc poskytnutú po?as energetickej krízy. Komisár spresnil, že USA sú po Nórsku druhým najvä?ším dodávate?om skvapalneného plynu (LNG). A hoci Únia v budúcnosti bude spotrebúva? ?oraz menej plynu, stále budú priemyselné odvetvia aj domácnosti, ktoré ešte budú závislé od plynu. EÚ rokuje s rôznymi krajinami, ktoré môžu LNG dodáva?, nie je to však ve?ký trh, a preto sú USA pre Európu absolútne k?ú?ové.
Jorgensen potvrdil tiež, že jadrová energia bude ve?mi dôležitou sú?as?ou energetického mixu EÚ v budúcnosti. Vysvetlil, že teraz jadrové elektrárne generujú 99 gigawattov (GW) energie. Pod?a odhadov do 15 rokov tento údaj klesne na 88 GW a v polovici storo?ia vzrastie na približne 100 GW. Upozornil, že tieto údaje vychádzajú z analýzy trhov a za ve?kú šancu pre jadrovú energetiku považuje vývoj malých modulárnych reaktorov.
„Sú?as?ou môjho mandátu je aj to, že musím predloži? stratégiu nasadenia tejto novej technológie. Teraz sa rozprávame s rôznymi aktérmi na trhu, aby sme zistili, ?o všetko je možné,“ opísal situáciu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
