ECB vo štvrtok znížila svoje k?ú?ové úrokové sadzby o 25 bázických bodov, ke?že inflácia sa spoma?uje a hospodársky rast slabne. Rada guvernérov rozhodla o znížení k?ú?ovej sadzby z vkladov na 3,5 % z 3,75 %, úrokovú sadzbu pre hlavné refinan?né operácie stla?ila na 3,65 % a pre jednod?ové refinan?né operácie na 3,90 %.
Banka oznámila, že rozdiel medzi úrokovou sadzbou hlavných refinan?ných operácií a sadzbou jednod?ových steriliza?ných operácií bude s ú?innos?ou od 18. septembra stanovený na 15 bázických bodov.
ECB však neposkytla žiadne zásadne signály o ?alšom kroku, aj ke? investori predpokladajú stabilné uvo??ovanie menovej politiky v nasledujúcich mesiacoch. „Nezaväzujeme sa k ur?itej trajektórii sadzieb,“ vyhlásila Lagardová, pri?om zopakovala, že pohyby úrokových sadzieb budú závisie? od prichádzajúcich údajov. A guvernéri sa budú rozhodova? stretnutie po stretnutí.
Vo štvrtok boli zverejnené aj najnovšie projekcie ECB, pod?a ktorých inflácia dosiahne v tomto roku v priemere 2,5 %, na budúci rok 2,2 % a 1,9 % v roku 2026. To sa v porovnaní s júnom nezmenilo.
Banka o?akáva, že inflácia v najbližších mesiacoch opä? vzrastie, ?iasto?ne pre takzvané bázické efekty, ke?že predchádzajúce prudké poklesy cien energií vypadnú z porovnávania. Predpokladá však, že rast cien sa v druhej polovici budúceho roka vráti k 2-% cie?u.
ECB dodala, že ponechá úrokové sadzby dostato?ne reštriktívne tak dlho, ako to bude potrebné na dosiahnutie jej infla?ného cie?a.
Lagardová pritom vykreslila zmiešaný obraz inflácie v eurozóne, ktorú na?alej udržiavajú rastúce mzdy, aj ke? sa celkové tlaky na mzdové náklady zmiernili a spolo?nosti ich absorbovali.
Trh práce však zostáva odolný, hoci nedávne údaje poukazujú na ?alšie zmiernenie dopytu po pracovnej sile, pri?om vo?né pracovné miesta sa blížia k úrovniam pred pandémiou. ECB bude pozorne monitorova? rast cien služieb, poznamenala.
Umiernenejší politici ECB, zv. holubice, najmä z juhu eurozóny, argumentujú tým, že riziká recesie stúpajú a vysoké sadzby ECB teraz obmedzujú hospodársky rast ove?a viac, ako je potrebné. To zvyšujú riziko, že inflácia by mohla klesnú? pod cie? banky na úrovni 2 %.
Zástancovia tvrdšej línie (jastraby), ktorí sú stále vo vä?šine, zase tvrdia, že trh práce je stále príliš horúci a základné cenové tlaky, ako to dokazujú tvrdohlavo vysoké náklady na služby, zvyšujú riziko opätovného nárastu inflácie.
Nové ekonomické prognózy prispeli k urovnaniu rozdielov len málo. Najnovšie projekcie ECB ukázali, že v tomto roku o?akáva o nie?o slabší rast ako v júni (o 0,8 % namiesto 0,9 %) a návrat inflácie k cie?u banky až v druhej polovici budúceho roka.
To znamená, že len málo predstavite?ov ECB, ak vôbec niekto, bude pravdepodobne argumentova? proti ?alšiemu uvo??ovaniu menovej politiky. Otázkou tak zostáva len to, ako rýchlo by mala ECB postupova?.
Zdroj feed teraz.sk