EBOR pôsobí približne v 40 ekonomikách sveta, od rozvíjajúcej sa Európy cez strednú Áziu, Blízky východ až po krajiny Afriky. V najnovšej správe uviedla, že tento rok o?akáva rast v tomto regióne v priemere o 3,1 %. V porovnaní s predchádzajúcou prognózou z mája to predstavuje zlepšenie odhadu rastu o 0,1 percentuálneho bodu. Po štyroch predchádzajúcich zhoršeniach je to prvé zlepšenie prognózy.
V roku 2026 po?íta so zrýchlením tempa rastu na 3,3 %, ?o však predstavuje zhoršenie prognózy. V máji po?ítala s tým, že rast na budúci rok dosiahne 3,4 %.
Aj ke? rozdiel v predchádzajúcej a sú?asnej prognóze je minimálny, EBOR upozornila na rozdiel v tempe rastu medzi rozvíjajúcimi sa európskymi ekonomikami a krajinami v iných regiónoch. Pod?a banky európske štáty svojím rastom za ?alšími ekonomikami výrazne zaostávajú.
Hlavná ekonómka EBOR Beata Javor?íková pre Reuters uviedla, že najnovšia správa banky poukazuje na „viacero problematických bodov, ako aj na rozdiely vo výkonnosti medzi rozvíjajúcou sa Európou a inými regiónmi, v ktorých EBOR pôsobí“. Medzi nepriaznivé faktory zaradila rastúci dlh, opätovný nástup inflácie, pretrvávajúce vojnové konflikty a americké dovozné clá. Uviedla, že aj ke? dovoz USA z týchto krajín za 1. polrok vzrástol, podpísal sa pod to najmä vývoj v 1. kvartáli, teda predtým, než do platnosti vstúpili dovozné clá USA. „V nasledujúcom období clá už pocítime,“ povedala Javor?íková.
Zatia? ?o dlh a potreba znižova? výdavky tla?ia na rast európskych ?lenských štátov EBOR vrátane Po?ska, Ma?arska ?i Rumunska, štáty v strednej Ázii, subsaharskej Afrike, ako aj Turecko smerujú k vyššiemu rastu.
?o sa týka strednej Európy a pobaltských štátov, EBOR o?akáva tento rok rast na úrovni 2,4 %. V budúcom roku by sa mal zrýchli? na 2,7 %. Slabší dopyt zo zahrani?ia, fiškálnu konsolidáciu a tlak amerických ciel by ?iasto?ne mali kompenzova? vyššie infraštruktúrne investície.
V prípade Slovenska po?íta EBOR tento rok s rastom o 1,1 %, ?o v porovnaní s májovou prognózou predstavuje zhoršenie o 0,3 percentuálneho bodu. Na budúci rok o?akáva rast slovenskej ekonomiky o 1,6 %.
Ešte výraznejšie zhoršila banka odhad vývoja ma?arskej ekonomiky. V máji po?ítala s jej tohtoro?ným rastom o 1,5 %, teraz o?akáva rast iba o 0,5 %. Na budúci rok však odhaduje, že rast dosiahne 2 %.
?o sa týka ?eska a Po?ska, obidvom krajinám odhad rastu oproti májovej prognóze zlepšila, pri?om ?esku o 0,4 percentuálneho bodu na 2 % a Po?sku o 0,2 percentuálneho bodu na 3,5 %. V budúcom roku EBOR o?akáva rast ?eskej ekonomiky o 2,2 % a v prípade Po?ska o 3,4 %.
Javor?íková upozornila, že vo vä?šine ?lenských štátov EBOR rastie dlh, ?o zhoršuje vyhliadky v oblasti dlhodobej udržate?nosti verejných financií. Pod?a hlavnej ekonómky EBOR sa pozornos? politikov v poslednom období presunula inam a zdá sa, že ich už udržate?nos? dlhu príliš nezaujíma. „Ako keby všetci zabudli na nedávnu skúsenos? Grécka,“ dodala.
Javor?íková zdôraznila, že verejný dlh krajín EBOR je „ve?mi vysoký“, zhruba na úrovni roku 1990, pri?om náklady na jeho obsluhu ?oraz viac za?ažujú štátne rozpo?ty. V extrémnych prípadoch, akým je napríklad Egypt, dosahujú náklady na obsluhu dlhu približne 14 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na porovnanie, v prípade Ma?arska sú to 4 % HDP a Po?ska 2 % HDP.
Okrem toho sa opä? za?ala zrých?ova? inflácia, ktorá v regióne EBOR dosiahla v júli v priemere 6,4 %. Aj ke? je podstatne nižšia než v roku 2022, ke? dosiahla rekordných 17,5 %, je vyššia, než EBOR predpokladala.
Zdroj feed teraz.sk