Podľa EK Únia týmto dialógom potvrdzuje svoj záväzok k otvorenému obchodu založenému na pravidlách a zároveň k dosiahnutiu hmatateľných výsledkov.
Ide o dôležitý míľnik, keďže EÚ a členovia Komplexnej a progresívnej dohody o transpacifickom partnerstve (CPTPP) spolu predstavujú 32 % svetového hrubého domáceho produktu a 37 % svetového obchodu.
CPTPP predstavuje otvorenú a inkluzívnu dohodu o voľnom obchode medzi 12 ekonomikami indo-pacifického regiónu: Austráliou, Brunejom, Čile, Japonskom, Kanadou, Malajziou, Mexikom, Novým Zélandom, Peru, Singapurom, Spojeným kráľovstvom a Vietnamom.
Dialóg o obchode a investíciách medzi EÚ a CPTPP sa bude týkať spolupráce medzi týmito dvoma blokmi zameranej na päť kľúčových oblastí: diverzifikácia obchodu; digitálny obchod; uľahčenie obchodu a investícií; odolnosť dodávateľského reťazca a globálne obchodné prostredie vrátane reformy Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Šefčovič v správe pre médiá pripomenul, že EÚ ako najväčší obchodný blok na svete, s podielom na globálnom obchode takmer 16 %, je naďalej odhodlaná presadzovať otvorené, na pravidlách založené a stabilné obchodné prostredie.
„Posilnená spolupráca s partnermi CPTPP preto veľa hovorí o dôležitosti nášho spoločného prístupu k obchodu. To však presahuje symbolický signál, pretože teraz sa naše úsilie chystáme zamerať na jasné a vzájomne prospešné výsledky v piatich prioritných oblastiach,“ vysvetlil komisár.
Šefčovič na okraj stretnutia v Melbourne usporiadal bilaterálne stretnutie s austrálskym ministrom obchodu a cestovného ruchu Donom Farrellom, aby zhodnotili doterajšie úsilie pracovných tímov na posilňovaní bilaterálnych obchodných a investičných vzťahov. S ministerkou pre prírodné zdroje Madeleine Kingovou si vymenil názory na urýchlenie spolupráce medzi EÚ a Austráliou v oblasti kritických nerastov so zameraním na skutočné a aktuálne projekty.
„Táto spolupráca je ústredným bodom nášho programu hospodárskej bezpečnosti, pričom silná kapacita a spoločné vysoké štandardy Austrálie sa považujú za kľúčové aktíva,“ odkázal Šefčovič.
Eurokomisia prijala odporúčania a expertízu Poradnej rady pre otázky bývania
Európska komisia (EK) vo štvrtok privítala odporúčania Poradnej rady pre otázky bývania o tom, ako riešiť pretrvávajúcu bytovú krízu, ktorá postihuje milióny ľudí v celej Európe. Expertná skupina, ktorú EK vymenovala v júni, bola poverená úlohou poskytnúť konkrétne politické odporúčania pre eurokomisiu pri príprave Európskeho plánu dostupného bývania, informuje spravodajca TASR.
Odporúčania, ktoré boli zverejnené, sa zaoberajú témami od sociálneho bývania a ochrany najzraniteľnejších osôb až po stavebné a urbanistické plánovanie.
V odporúčaní je viac ako 13.000 odpovedí prijatých prostredníctvom verejnej konzultácie, ktoré zdôrazňujú potrebu riešiť jednu z najdôležitejších výziev, ktorým EÚ čelí.
Eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jorgensen privítal úsilie Poradnej rady pre otázky bývania a najmä vypracovanie kvalitnej expertízy v rekordnom čase.
„Tento príspevok posilňuje moje odhodlanie predložiť ambiciózny a komplexný Európsky plán dostupného bývania, ktorý ponúkne úľavu, dôstojnosť a príležitosti občanom v celej Európe. Nápady a postrehy rady osvetľujú cestu k skutočnej a trvalej zmene pre náš kontinent. Príliš veľa ľudí trpí touto krízou, nastal čas konať,“ opísal situáciu Jorgensen.
Plán, ktorého prijatie je naplánované do konca tohto roka, načrtne opatrenia na zvýšenie dostupnosti, udržateľnosti a kvality bývania v Európe. Komisia spresnila, že tento plán podporí členské štáty EÚ, regióny a miestne orgány pri prekonávaní systémových problémov a uľahčení verejných aj súkromných investícií s cieľom zabezpečiť, aby mal každý v Európe miesto, ktoré môže nazvať domovom.
EK chce zvýšiť doplnkové dôchodky a zabezpečiť tak primeraný dôchodkový príjem
Európska komisia (EK) vo štvrtok prijala balík opatrení, ktoré majú pomôcť občanom zabezpečiť si primeraný príjem na dôchodku zlepšením prístupu k lepším a účinnejším doplnkovým dôchodkom. Cieľom je doplniť – nie nahradiť – verejné dôchodky, ktoré sú základom dôchodkových systémov vo všetkých členských štátoch EÚ, informuje spravodajca TASR.
Legislatívny balík je súčasťou stratégie EK pre úniu úspor a investícií (SIU), ktorej cieľom je vytvoriť viac príležitostí pre domácnosti na budovanie ich bohatstva prostredníctvom kapitálových trhov a podporiť hospodársky rast a konkurencieschopnosť EÚ.
Vzhľadom na demografické zmeny a dynamiku trhu práce v EÚ môžu doplnkové dôchodky – zamestnanecké aj osobné dôchodkové systémy – pomôcť občanom dosiahnuť diverzifikovanejší dôchodkový príjem. Tým sa zvýši ich finančná istota a stabilita pri odchode do dôchodku.
Môžu dopĺňať dávky verejných dôchodkov, ktoré v mnohých prípadoch nebudú postačovať na udržanie primeranej životnej úrovne, najmä medzi zraniteľnými osobami a ženami. Rozdiel v dôchodkoch žien a mužov v súčasnosti dosahuje 24,5 %.
Podľa EK silnejšie a efektívnejšie doplnkové dôchodkové systémy môžu prispieť k hospodárskemu rastu a ku konkurencieschopnosti Európy mobilizáciou dlhodobých úspor pre produktívne investície.
Cieľom navrhovaných opatrení je posilniť dopyt po doplnkových dôchodkoch, ako aj ich ponuku pri plnom rešpektovaní právomoci členských štátov organizovať a navrhovať svoje vnútroštátne dôchodkové systémy, ako aj autonómiu sociálnych partnerov, ak sú zodpovední za vytváranie a riadenie dôchodkových systémov.
Komisia odporúča, aby členské štáty zaistili automatické začleňovanie pracovníkov do doplnkových dôchodkov s plnou slobodou jednotlivcov rozhodnúť sa pre neúčasť. Ďalej by mali rozvíjať komplexné systémy sledovania dôchodkov s cieľom poskytnúť občanom jasný prehľad o ich dôchodkových právach a predpokladaných dávkach vo všetkých dôchodkových systémoch. Mali by byť kompatibilné s európskou službou sledovania a podporovať cezhraničnú mobilitu. Národné vlády by mali vypracovať vnútroštátne prehľady o dôchodkoch, aby tvorcovia politík z členských štátov mali lepší prehľad o pokrytí, udržateľnosti a primeranosti svojho viacpilierového dôchodkového systému. Vnútroštátne prehľady by sa premietli do prehľadu o dôchodkoch na úrovni EÚ.
Návrhy EK na zmenu smernice o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ II) a nariadenia o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) budú teraz musieť prerokovať a schváliť Európsky parlament a Rada EÚ (členské štáty).
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
