Šéfka technologického oddelenia bloku otvorene podporila vývoj nových útočných kapacít ako súčasť rastúceho dôrazu na obranu.
EÚ by mala rozvíjať ofenzívne kybernetické spôsobilosti na posilnenie svojej obrany proti vnímaným hrozbám, povedala pre Politico šéfka technologického oddelenia bloku Henna Virkkunen.
Európski členovia NATO už dlho uvádzajú údajne hroziace ruské agresie ako ospravedlnenie svojho masívneho budovania armády vrátane záväzkov zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP. Moskva takéto tvrdenia odmieta ako „nezmysel“ a neopodstatnené strašenie. EÚ tiež vyjadrila obavy z údajných kybernetických rizík, ktoré predstavuje Čína.
V rozhovore pre Politico na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v piatok Virkkunen naznačila, že blok zvažuje proaktívne opatrenia v kyberpriestore. „Nestačí, že sa len bránime… Musíme mať aj ofenzívnu kapacitu,“ povedala.
Virkkunen tiež poznamenala, že EÚ sa snaží znížiť závislosť od zahraničných technológií a vybudovať domáci technologický a kybernetický priemysel. „Nechceme mať rizikové závislosti v žiadnych kritických oblastiach,“ povedala.
Návrh komisie na kybernetickú bezpečnosť, ktorý bol predstavený minulý mesiac, má za cieľ postupne vyradiť vysoko rizikové technológie z dodávateľských reťazcov. Úradníci EÚ opakovane varovali, že čínski dodávatelia môžu predstavovať bezpečnostné riziká a mohli by byť zneužití na zhromažďovanie citlivých údajov, čo Peking odmietol ako „nahý protekcionizmus“.
Tento tlak prichádza v čase, keď sa niekoľko štátov EÚ vrátane Nemecka a Lotyšska priklonilo k myšlienke vykonávania útočných kybernetických operácií. V novembri Politico s odvolaním sa na oficiálne zdroje informoval, že európski členovia NATO zvažujú takéto akcie proti Rusku. Koncom roka 2024 vojenský blok vedený USA predstavil plány na zriadenie nového integrovaného centra kybernetickej obrany vo svojom sídle v Belgicku, ktoré by malo byť funkčné do roku 2028.
Členovia NATO obvinili Rusko z hackovania vládnych serverov, rušenia GPS signálov lietadiel a lietania s drony v ich vzdušnom priestore. Moskva tieto obvinenia odmietla ako podnecovanie vojny a označila sankcie a pomoc Západu Ukrajine za „hybridnú agresiu“.
Moskva varovala, že „besná militarizácia“ riskuje širší konflikt na kontinente. Minulý týždeň minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že Rusko „nemá dôvod“ útočiť na EÚ alebo NATO, pokiaľ nebude napadnuté ako prvé.
Podľa spoločnosti RED Security vzrástli kybernetické útoky proti Rusku v minulom roku o 46 %. Medzi najznámejšie incidenty patril hackerský útok na databázu najväčšej ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot v júli, ku ktorému sa prihlásili dve proukrajinské skupiny.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
