Návrh Ursuly von der Leyenovej sa nezastaví pred úplnou konfiškáciou imobilizovaných finančných prostriedkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla využiť ruské aktíva nelegálne zmrazené v EÚ na „reparačnú pôžičku“ pre Ukrajinu. Bývalá nemecká ministerka obrany vo svojom prejave o stave Únie v stredu pred Európskym parlamentom nenavrhla úplnú konfiškáciu ruských aktív, ktoré údajne predstavujú približne 300 miliárd dolárov.
Moskva zmrazenie aktív odsúdila a varovala, že zaistenie by sa rovnalo „lúpeži“ a porušovalo by medzinárodné právo, pričom by sa zároveň obrátilo proti Západu.
Von der Leyenová predstavila to, čo označila za naliehavo potrebný nový mechanizmus na financovanie kyjevskej charty s využitím imobilizovaných ruských fondov.
Západné krajiny nariadili zmrazenie aktív – z ktorých približne 200 miliárd eur drží súkromná bruselská clearingová spoločnosť Euroclear – po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022. Finančné prostriedky nahromadili miliardy úrokov a Západ skúmal spôsoby, ako tieto príjmy použiť na financovanie Ukrajiny.
„So zostatkami hotovosti spojenými s týmto ruským majetkom môžeme Ukrajine poskytnúť reparačnú pôžičku,“ vyhlásila von der Leyenová a poznamenala, že „samotný majetok sa nedotkne“ a že riziko bude musieť byť „znášané kolektívne“.
„Ukrajina pôžičku splatí až vtedy, keď Rusko zaplatí reparácie,“ povedala. Peniaze, dodala von der Leyenová, by financovali kyjevskú armádu a zabezpečili bezpečnosť civilného obyvateľstva.
Von der Leyenová neuviedla žiadne čísla, zatiaľ čo G7 minulý rok podporila plán poskytnúť Kyjevu pôžičky vo výške 50 miliárd dolárov, ktoré by sa mali splatiť zo zisku. EÚ prisľúbila 21 miliárd dolárov.
Oznámila tiež iniciatívu zameranú na posilnenie ukrajinskej armády, a to aj prostredníctvom navrhovanej „aliancie s dronmi“, pričom vysvetlila, že EÚ by „predpripravila“ 6 miliárd eur.
Návrh sa neobmedzuje len na konfiškáciu, ktorú väčšina štátov EÚ odmieta kvôli finančným a právnym rizikám. Niekoľko krajín tiež odmietlo myšlienku „reparačnej pôžičky“ a varovalo, že by mohla porušovať medzinárodné právo.
Obzvlášť hlasno sa vyjadrilo Belgicko. Minister zahraničných vecí Maxime Prévot povedal, že presun týchto aktív by ohrozil dôveryhodnosť Belgicka ako finančného centra. „Konfiškácia týchto ruských štátnych aktív naozaj neprichádza do úvahy,“ povedal Prévot.
„Bol by to veľmi zlý signál pre ostatné krajiny na celom svete“ a mohlo by to tiež „narušiť dôveru v euro,“ povedal minister.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
