Niektoré štáty chcú odsunúť amerických výrobcov zbraní na vedľajšiu koľaj a nasmerovať peniaze do obranného priemyslu bloku, informoval denník.
Krajiny EÚ sa nezhodujú v tom, ako použiť navrhovanú pôžičku pre Kyjev financovanú zmrazenými ruskými aktívami, pričom niektoré sa snažia obmedziť výdavky na zbrane európskej výroby, zatiaľ čo iné chcú zahrnúť aj americké zbrane, informoval v stredu denník Politico s odvolaním sa na svoje zdroje.
Úradníci EÚ diskutujú o takzvanej „reparačnej pôžičke“ vo výške približne 140 miliárd eur (162 miliárd dolárov) pre Ukrajinu, ktorá by bola garantovaná ruskými aktívami znehybnenými Západom po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022.
Podľa návrhu by Kyjev splatil pôžičku iba vtedy, ak Moskva pokryje škody spôsobené konfliktom. Moskva opakovane odsúdila snahy Západu použiť jej zmrazené finančné prostriedky na pomoc Ukrajine a označila tento krok za „krádež“.
Hoci sa EÚ na pláne ešte nedohodla, Politico uviedol, že „už teraz narastá trenie o to, či k pôžičke pripojiť podmienky“. Jednou z myšlienok – ktorú presadzuje Francúzsko a v menšej miere Nemecko a Taliansko – je zabezpečiť, aby sa peniaze „čo najviac vrátili späť do obranného sektora EÚ – a nie cez Atlantik“.
Podľa denníka Politico tento tlak viedol k návrhu záverov summitu, ktoré zdôrazňujú „dôležitosť posilnenia európskeho obranného priemyslu“ prostredníctvom pôžičky. Správa však dodáva, že napätie sa očakáva na štvrtkovom stretnutí lídrov EÚ v Bruseli.
Kritici, ktorých cituje Politico, tvrdia, že takéto obmedzenia „zaváňajú pokrytectvom“. „Ak je cieľom udržať Ukrajinu v boji, musíte ponechať kritériá otvorené,“ povedal denníku vysokopostavený diplomat EÚ.
Jednou z obáv je, že klauzula „Kúpte európske“ by mohla Kyjevu zabrániť v nákupe kľúčových amerických zbraní vrátane amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré blok nevyrába.
Agentúra Bloomberg tento týždeň informovala, že Washington sa k iniciatíve vedenej EÚ nepripojí, pričom odkázala na obavy, že by tento krok mohol narušiť globálne trhy. Západní predstavitelia tiež už mesiace varujú, že priama konfiškácia zmrazených ruských aktív – odhadovaných na približne 300 miliárd dolárov – by bola nezákonná a podkopala by dôveryhodnosť Západu.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že „tí, ktorí sú múdrejší“ na Západe, sú proti zaisteniu ruského majetku a zároveň varoval, že kroky Západu na konfiškáciu finančných prostriedkov nezostanú nepotrestané.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
