Analýza pod?a denníka nebola predložená na odborné posúdenie, ale vychádza zo vz?ahov medzi meteorologickými a ekonomickými údajmi, ktoré boli nedávno uverejnené v akademickej štúdii.
Zatia? ?o vä?šina výskumov ekonomických nákladov zmien klímy sa zameriava na priame škody, ako je zni?ený majetok, odhad autorov novej štúdie sa zakladá na historických vz?ahoch medzi extrémnym po?asím a ekonomickým výkonom regiónov. Zamerali sa napríklad na to, že stavbári mohli po?as horú?av odpracova? menej hodín alebo že po povodniach došlo k spomaleniu dopravy.
Odborníci tvrdia, že jedno mimoriadne horúce leto, sprevádzané suchom a povod?ami, spôsobilo okamžitú ekonomickú stratu v EÚ vo výške približne 0,26 percenta ro?ného hrubého domáceho produktu, ?o zodpovedá spomínaným 43 miliardám eur. O?akávajú, že do roku 2029 sa náklady kvôli extrémnemu po?asiu zvýšia až na 126 miliárd eur.
Najvä?šie škody spomedzi štátov EÚ utrpeli Cyprus, Grécko, Malta a Bulharsko. Každý z nich zaznamenal krátkodobé ekonomické straty presahujúce jedno percento ich hrubej pridanej hodnoty v roku 2024, ?o je ukazovate? podobný HDP. Za nimi nasledovali ?alšie stredozemné štáty vrátane Španielska, Talianska a Portugalska.
Odborníci považujú svoje výsledky za konzervatívne, pretože nezoh?ad?ovali rekordné lesné požiare, ktoré v auguste postihli južnú Európu, ani zhoršujúci sa vplyv extrémnych poveternostných javov, ktoré udreli v rovnakom ?ase, napísal The Guardian. Hlavná autorka analýzy Sehrish Usmanová z univerzity v Mannheime uviedla, že „aktuálne odhady“ štúdie by mohli pomôc? tvorcom politík pri cielení podpory v prípade, že nie sú k dispozícii oficiálne údaje.
„Skuto?né náklady extrémneho po?asia sa prejavujú pomaly, pretože tieto udalosti ovplyv?ujú životy a živobytie prostredníctvom širokej škály mechanizmov, ktoré presahujú po?iato?ný dosah,“ povedala Usmanová.
Hlavný ekonóm Svetovej banky pre oblas? klímy Stéphane Hallegatte, ktorý sa na štúdii nepodie?al, upozornil, že jej výsledky potvrdili, že širšie ekonomické vplyvy extrémneho po?asia sú vä?šie ako jeho priame ú?inky a trvajú dlhšie, ako si ?udia predstavujú.
„Už dlho sa zasadzujem za to, aby sme sa namiesto priamych škôd spôsobených katastrofami zamerali na širšie ukazovatele, ktoré zachytávajú komplexnejší ekonomický dosah, a preto som ve?mi rád, že táto štúdia robí presne to,“ povedal Hallegatte.
Sú?asne ale upozornil, že autori analýzy na identifikáciu extrémneho po?asia použili „nedokonalé náhradné ukazovatele“, ?o pravdepodobne povedie k podceneniu celkových nákladov. Hrubá pridaná hodnota pod?a neho nezachytila vplyv extrémneho po?asia na ?udí a firmy ?i ?alšie faktory.
Zdroj feed teraz.sk
