EÚ musí v záujme bezpečnosti viac vojensky pomáhať Ukrajine

Mníchov 17. februára (TASR) — Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval partnerov z EÚ, aby v záujme vlastnej bezpečnosti zintenzívnili finančnú pomoc Ukrajine v jej boji proti agresii Ruska. Nemecko v tomto roku takmer zdvojnásobilo vojenskú pomoc na viac ako sedem miliárd eur, pričom záväzky na najbližšie roky predstavujú šesť miliárd eur, uviedol Scholz v sobotu počas svojho vystúpenia na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

Kancelár by privítal, keby sa podobné rozhodnutia prijímali vo všetkých hlavných mestách EÚ. „My Európania musíme venovať oveľa väčšiu pozornosť našej vlastnej bezpečnosti – teraz aj v budúcnosti,“ konštatoval Scholz s tým, že podpora Berlína Kyjevu je „široká a rozsiahla, no predovšetkým je dlhodobá“.

Rovnako ako v iných krajinách aj v Nemecku sa ozývajú kritické hlasy, ktoré sa pýtajú, či by sa tieto peniaze nemali minúť na iné účely. Moskva takéto pochybnosti podľa Scholza podnecuje cielenými dezinformačnými kampaňami a propagandou na sociálnych sieťach.

„Peniaze, ktoré teraz a v budúcnosti minieme na našu bezpečnosť, chýbajú inde. Cítime to,“ pripustil Scholz. „Ale tiež hovorím: Bez bezpečnosti je všetko ostatné nanič.“

Scholz tiež povedal, že Rusko na Ukrajine „nedosiahlo žiadny zo svojich vojnových cieľov“. Napriek obrovským stratám sú však značné časti ruských ozbrojených síl stále intaktné. „Rusko dlhé roky pripravovalo svoju armádu na túto vojnu a vyvinulo nové, nebezpečné zbraňové systémy na všetkých úrovniach. Ruská ekonomika dlhodobo funguje vo vojnovom režime,“ povedal Scholz.

Varoval aj pred oslabením kolektívnej obrany v NATO. Akákoľvek relativizácia tohto princípu bude podľa neho „prínosom len pre tých, ktorí nás – ako Putin – chcú oslabiť“. Zjavne tým reagoval na vyjadrenia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v predvolebnej kampani vyhlásil, že v prípade útoku Ruska neprídu USA na pomoc spojencom s nízkymi výdavkami na obranu.

Po svojom prejave sa Scholz okrem iných stretol s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom. Oboch politikov vyzval na rýchle uzavretie mierových rokovaní medzi oboma krajinami. Privítal ich záväzok vyriešiť existujúce názorové rozdiely a otvorené otázky výlučne mierovými prostriedkami a bez použitia sily, uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit.

Pašinjan a Alijev pôvodne sľúbili, že podpíšu mierovú zmluvu do konca roka 2023. V rozhovoroch pod medzinárodným sprostredkovaním však zatiaľ nedošlo k žiadnemu prelomu.

Arménsko a Azerbajdžan sa sporia o oblasť Náhorného Karabachu, ktorá podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, ale obývali ju prevažne Arméni. Väčšina z nich však odtiaľ ušla po tom, čo Azerbajdžan dostal Náhorný Karabach v septembri minulého roka úplne pod svoju kontrolu v rámci rozsiahlej ofenzívy.