Kancelár by privítal, keby sa podobné rozhodnutia prijímali vo všetkých hlavných mestách EÚ. „My Európania musíme venova? ove?a vä?šiu pozornos? našej vlastnej bezpe?nosti – teraz aj v budúcnosti,“ konštatoval Scholz s tým, že podpora Berlína Kyjevu je „široká a rozsiahla, no predovšetkým je dlhodobá“.
Rovnako ako v iných krajinách aj v Nemecku sa ozývajú kritické hlasy, ktoré sa pýtajú, ?i by sa tieto peniaze nemali minú? na iné ú?ely. Moskva takéto pochybnosti pod?a Scholza podnecuje cielenými dezinforma?nými kampa?ami a propagandou na sociálnych sie?ach.
„Peniaze, ktoré teraz a v budúcnosti minieme na našu bezpe?nos?, chýbajú inde. Cítime to,“ pripustil Scholz. „Ale tiež hovorím: Bez bezpe?nosti je všetko ostatné nani?.“
Scholz tiež povedal, že Rusko na Ukrajine „nedosiahlo žiadny zo svojich vojnových cie?ov“. Napriek obrovským stratám sú však zna?né ?asti ruských ozbrojených síl stále intaktné. „Rusko dlhé roky pripravovalo svoju armádu na túto vojnu a vyvinulo nové, nebezpe?né zbra?ové systémy na všetkých úrovniach. Ruská ekonomika dlhodobo funguje vo vojnovom režime,“ povedal Scholz.
Varoval aj pred oslabením kolektívnej obrany v NATO. Akáko?vek relativizácia tohto princípu bude pod?a neho „prínosom len pre tých, ktorí nás – ako Putin – chcú oslabi?“. Zjavne tým reagoval na vyjadrenia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v predvolebnej kampani vyhlásil, že v prípade útoku Ruska neprídu USA na pomoc spojencom s nízkymi výdavkami na obranu.
Po svojom prejave sa Scholz okrem iných stretol s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom. Oboch politikov vyzval na rýchle uzavretie mierových rokovaní medzi oboma krajinami. Privítal ich záväzok vyrieši? existujúce názorové rozdiely a otvorené otázky výlu?ne mierovými prostriedkami a bez použitia sily, uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit.
Pašinjan a Alijev pôvodne s?úbili, že podpíšu mierovú zmluvu do konca roka 2023. V rozhovoroch pod medzinárodným sprostredkovaním však zatia? nedošlo k žiadnemu prelomu.
Arménsko a Azerbajdžan sa sporia o oblas? Náhorného Karabachu, ktorá pod?a medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, ale obývali ju prevažne Arméni. Vä?šina z nich však odtia? ušla po tom, ?o Azerbajdžan dostal Náhorný Karabach v septembri minulého roka úplne pod svoju kontrolu v rámci rozsiahlej ofenzívy.
Zdroj feed teraz.sk
